„Zmenil sa na šintavského Galilea. Za trest, že nezaprel a neoľutoval svoj autorský a vydavateľský čin, ho 1. januára 1579 vyhnali z pôsobiska. Aj napriek tomu, že hradnému pánovi Júliusovi Salmovi slúžil šesť rokov. Mňa ešte fascinovalo jeho vzdelanie. Znalosť jazykov od materinského maďarského cez nemecký, taliansky až po klasické jazyky ako gréčtina, latinčina, hebrejčina, no a slovenčina, lebo pôsobil a kázal v slovenskom prostredí. Veď aj Štefana Balašu, ktorý Bornemiszu s tlačiarňou prichýlil na Plaveckom hrade, nabádal, aby istú knižočku nečítal len on sám, ale aj jeho čeľaď, aj žiaci, ktorí na jeho dvore slúžia, aj poddaní. A aby ju čítali Maďari po maďarsky a Slováci po slovensky. Tento citát
som umiestnila v úvode knižky ako motto v maďarskom aj v slovenskom jazyku,“ hovorí Anna Jónásová a pripomína, že patril k najsčítanejším učencom svojej éry.