Stupeň vyspelosti civilizácií, kultúr a národov je definovaný kontinuitou medzi minulosťou a prítomnosťou. Spoločnosť, ktorá nerozvíja vzťah k svojej histórii a nekultivuje historickú pamäť, je odkázaná na postupný úpadok – či už v oblasti mravov a tradícií, vedy alebo ekonomicko‑politických štruktúr a funkcií. Tie sú nevyhnutnými predpokladmi nielen vyššej miery blahobytu, ale aj samotnej existencie daného národa, kultúry či civilizácie. Dejiny Slovenska sú späté s dejinami európskej civilizácie už odnepamäti. Spájajú sa s Byzantskou ríšou, ktorá odvodzovala svoje počiatky zo slávnej minulosti klasického staroveku, rímskeho aj gréckeho. Už od čias štúrovcov a budovania národnostnej identity a kultúry zohrávali literárne diela klasického staroveku dôležitú formatívnu úlohu, spočiatku v literatúre a umení, neskôr aj v rozvoji a budovaní školstva a vedy. So zrodom Československa sa antickému dedičstvu začali postupne venovať odborníci a bádatelia pôsobiaci na katedrách univerzít a akadémií. Antickým štúdiám spočiatku dominovali českí autori, no od štyridsiatych rokov 20. storočia sa začala utvárať samostatná slovenská tradícia antických štúdií, ktorá sa spája predovšetkým s dvoma klasickými filológmi: Miloslavom Okálom (1913 – 1997) a Júliusom Špaňárom (1917 – 2007). 1
Miloslav Okál a Július Špaňár stáli pri zrode prekladov pôvodných filozofických diel staroveku, najmä Platóna a Aristotela, ktoré dopĺňali prekladmi zlomkov predsokratovských mysliteľov, stoikov a epikurovcov a starovekými doxografmi (Diogenés Laertios, Plutarchos). 2
Okál a Špaňár sa primárne venovali prekladateľskej činnosti, interpretáciami filozofie sa zaoberali len okrajovo. 3
Na ich preklady začali postupne nadväzovať ďalší filozofi, ktorí sa ich usilovali interpretovať v intenciách marxisticko‑leninských konceptov a schém. Najvýraznejšou postavou bol v tomto smere Jaroslav Martinka, ktorý napísal väčšinu predhovorov k dielam vydaným v edícii Filozofické odkazy a takisto úvodné štúdie k prvým dvom dielom Antológie z diel filozofov (Predsokratovci a Platón, Od Aristotela po Plotina).
Po roku 1989 sa slovenské štúdiá o antickej filozofii začínajú rozvíjať novými smermi, ktoré v období dominujúcej ideológie marxizmu‑leninizmu neboli zaujímavé alebo žiaduce. Na Univerzite Komenského pôsobil okrem Jaroslava Martinku Ivan Mládenek, poslucháč Jana Patočku, ktorý sa zaoberal Aristotelovou teóriou vedeckého poznania. Opomenúť nemožno ani práce Františka Gahéra, ktorý skúmal antickú (predovšetkým stoickú) sémantiku a logiku a položil tak základy špecifickej oblasti štúdií z oblasti antickej logiky. 4
Z prostredia českých disidentov a filozofov vzišli aj dvaja súčasní profesori, ktorí sa špecializujú takmer výlučne na antickú filozofiu. Vladislav Suvák patrí k renomovaným svetovým odborníkom na antickú filozofiu, ktorého práce vychádzajú v zahraničných vedeckých časopisoch. Jeho diela sú citované mnohými svetovými odborníkmi od Talianska po USA. Pôsobí na Prešovskej univerzite a zaoberá sa sokratovskou tradíciou myslenia a jej presahmi do súčasnej postmodernej filozofie, najmä foucaultovskej tradície myslenia. 5
Matúš Porubjak pôsobí na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a venuje sa rovnako sokratovskej tradícii myslenia, no s dôrazom na presahy do starovekej gréckej epiky a lyriky. 6
Týchto dvoch popredných odborníkov dopĺňajú klasický filológ a filozof Andrej Kalaš, ktorý pôsobí na Univerzite Komenského a odborne sa venuje sokratovskej tradícii myslenia a antickému skepticizmu. 7
Ulrich Wollner a Jaroslav Cepko, ktorí pôsobia na Univerzite Mateja Bella v Banskej Bystrici a takisto sa zaoberajú sokratovskou tradíciou myslenia. 8
Podobne ako Suvák a Porubjak predstavujú aj ďalší traja odborníci medzinárodne renomovaných autorov. Ako je zrejmé z uvedeného náčrtu publikácií posledných piatich uvedených odborníkov, oblasť súčasného výskumu antickej filozofie sa primárne zameriava na sokratovskú tradíciu, ktorú charakterizuje koncepcia „starosti o seba samého“ a „poznania seba samého“. V odbore tak dominujú témy praktickej filozofie, predovšetkým etiky, politiky a pedagogiky. Výskum sa opiera predovšetkým o prekladateľskú činnosť Andreja Kalaša, ktorý v tandeme s Vla‑
dislavom Suvákom a Jaroslavom Cepkom vydáva edíciu Fontes Socraticorum.
V edícii dosiaľ vyšlo šesť titulov, pričom v nasledujúcich rokoch môžeme očakávať ďalšie: 9
A. Kalaš – V. Suvák, Antisthenove zlomky (2013);10 J. Cepko –
A. Kalaš – V. Suvák, Diogenove zlomky (2016); J. Cepko – A. Kalaš – V. Suvák,
Zlomky Aischina zo Sfétta (2020); J. Cepko – A. Kalaš – V. Suvák, Zlomky Kratéta a Hipparchie (2021); A. Kalaš – V. Suvák, Diónove reči o Diogenovi (2021);
J. Cepko – A. Kalaš – V. Suvák, Zlomky Aristippa z Kyrény (2022).
Tieto tituly predstavujú vzácne a cenné preklady a interpretácie, ktoré neboli dosiaľ preložené ani do českého jazyka a ktoré obohacujú zlatý fond slovenskej literatúry o myšlienky menej známych Sokratových žiakov, ako aj detailnejší kultúrny kontext filozofie v starovekých Aténach. Bolo by však vhodné, aby sa tieto tituly opätovne vydali v komerčných vydavateľstvách a boli prístupnejšie širšej čitateľskej obci. Vyšli totiž v minimálnych nákladoch a niektoré z nich nie sú určené na komerčný predaj pre politiku financovania akademického výskumu.
Popri etablovaných odborníkoch na antickú filozofiu sa v posledných rokoch profiluje aj nová generácia ich žiakov. Lívia Flachbartová je žiačkou Vladislava Suváka a v svojich prácach sa zameriava na výskum kynickej filozofie ako spôsobu života.11 Peter Fraňo je žiakom Matúša Porubjaka a v súčasnosti predstavuje jediného autora na Slovensku, ktorý systematicky skúma, prekladá a interpretuje rímsku filozofickú tradíciu na čele s Cicerom. 12
Zuzana Zelinová študovala u Andreja Kalaša a patrí k najplodnejším autorom mladej generácie odborníkov na antickú filozofiu. Venuje sa širokému okruhu tém, ktoré zjednocuje problematika antickej výchovy a výchovných ideálov v sokratovskej filozofii.13 V spolupráci so svojím školiteľom vydala preklad a interpretáciu Aristotelovho diela Fysiognómonika 14 a Hesiodovho eposu Zrodenie bohov. 15
V súčasnosti sa venuje aj problematike antických kozmologických teórií a systémov. 16
Bádatelia z oblasti antickej filozofie sú na Slovensku vystavení dvom výrazným prekážkam, ktoré limitujú ich prácu. V prvom rade ide o nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá má tendenciu zhoršovať sa. Nedostatok financií obmedzuje možnosti budovať knižnice klasickej literatúry a modernej interpretačnej literatúry, ktorá tvorí nevyhnutný predpoklad akademického štúdia a písania odbornej literatúry. Finančné limity obmedzujú aj popularizáciu antickej filozofie, ktorá je z praktického hľadiska najdôležitejšia, pretože zásadným spôsobom prispieva k budovaniu vedomostnej spoločnosti a vyššej kultúry. Druhou prekážkou je nevôľa a ideologické predsudky v samotnej akademickej obci, ktorá podľa vzoru totalitných garnitúr považuje výskum antickej filozofie za prekonané štádium spoločenského vývoja, za prejav spiatočníctva, ktorý by mal ustúpiť pokrokovejším a modernejším prúdom spájaným v dnešných časoch predovšetkým s anglo‑americkou tradíciou analytickej filozofie a moderného scientizmu. Spomenutá nevôľa podporovať a propagovať antické štúdiá likviduje aj posledné bašty antických štúdií, ktorými sú katedry klasických filológií na slovenských univerzitách. Ide o nenápadný, no závažný problém, ktorý by sa mal stať predmetom širších diskusií odborníkov. Bez znalostí klasických jazykov je totiž špičkový výskum antickej filozofie len veľmi ťažko udržateľný.
Napriek spomenutým prekážkam a nehostinnému prostrediu, s ktorým sa výskum antickej filozofie na Slovensku stretáva, si na záver dovolíme optimisticky poznamenať, že antická filozofia prežila už mnohé historické epochy, ba dokonca celé civilizácie. Krátkodobé vzplanutia rôznych idiokracií a nálad, ktoré hlásajú radikálny rozchod s históriou a historickou pamäťou, nepredstavujú pre vedu o klasickom staroveku existenčnú hrozbu. Antická kultúra a literatúra tak pripomína bájneho vtáka fénixa, ktorý periodicky zomiera a vstáva z vlastného popola. V každej kultúre sa totiž nájde aspoň hŕstka ľudí, ktorých budú počiatky našej západnej civilizácie natoľko fascinovať a ktorí budú ich skúmaniu ochotní obetovať celý život a posúvať tak pochodeň poznania nasledujúcim generáciám. Navzdory všetkým vonkajším, ako aj vnútorným prekážkam.
Dr. František Škvrdna ml.
1 K dielu Miloslava Okála pozri bližšie D. Škoviera – Ľ. Buzássyová – J. Grusková:
Klasický filológ Miloslav Okál. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave 2014
2 Ide o spisy, ktoré v rámci edície Filozofické odkazy publikovalo nakladateľstvo Pravda. Ďalšími vydavateľstvami, ktoré publikovali preklady diel antických filozofov, boli Slovenská akadémia vied (Diogenés Laertios), Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry (Plutarchos) či Tatran (Platón, Cicero). Okrem Okála a Špaňára sa prekladaniu starovekých filozofických diel venovala Etela Šimovičová, ktorá preložila Xenofóntove Spomienky na Sokrata.
3 Obaja autori napísali len po jednej monografii (M. Okál: Filozof Seneca a apoštol Pavol. Bratislava : Filozofická fakulta Slovenskej univerzity 1943; J. Špaňár: Herakleitos z Efezu. Bratislava : Tatran 1985).
4 F. Gahér: Stoická sémantika a logika. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave 2006. Na Gahéra nadväzuje vo výskume antickej logiky jeho kolega V. Marko: Štyri antické argumenty o budúcich náhodnostiach. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave 2017.
5 V. Suvák: Foucault. Od starosti o seba k estetike existencie a ešte ďalej. Bratislava : Petrus 2021; V. Suvák: Ars Vivendialebo Umenie žiť medzi Sokratom a Foucaultom. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2020; V. Suvák (ed.): Care of the Self: Ancient Problematizations of Life and Contemporary Thought. Leiden : Brill Rodopi 2018; V. Suvák (ed.): Antisthenica Cynica Socratica. Praha : Oikoymenh 2014
6 M. Porubjak: Praktická protofilozofia Tyrtaia a Theognida. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave 2018; M. Porubjak: Vôľa (k) celku. Pusté Úľany : Schola Philosophica 2010; M. Porubjak: Theognis on Breeding and Learning: Why Socrates Should Have Quoted His Verses in Plato’s Meno. In Polis, roč. 36, 2019, č. 3, s. 488 –510
7 A. Kalaš: Raný pyrrhonismus neboli blažený život bez hodnot?. Praha : Oikoymenh 2007; A. Kalaš: O Pyrrhon eudaimon philosophos choris askies. Leukosia : Cypris University Press 2017
8 U. Wollner: Prolegomena k Platónovmu dialógu Gorgias. Banská Bystrica : Belianum 2017; U. Wollner – J. Cepko (eds.): Reflexia Homéra v antickej filozofii. Banská Bystrica : Belianum 2014; J. Cepko: Poznanie a cnosť v sókratovskej literatúre. Banská Bystrica : Belianum 2021
9 Všetky práce vydalo Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave.
10 V skrátenej podobe vyšli v komerčnom vydavateľstve Kalligram už v roku 2010.
11 Vydala dosiaľ len jednu monografiu: Diogenovský kynizmus ako spôsob života. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2015.
12 Vydal knihy Ciceronova interpretácia problematiky osudu v spise De fato. Pusté Úľany : Scholia Philosophica 2013 a Ciceronove stoické paradoxy. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave 2017.
13 Z. Zelinová: Paideia v sokratovskej filozofii. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave 2018
14 Z. Zelinová – A. Kalaš: Fysiognómonika – zabudnuté antické umenie (pramene a interpretácie). Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského 2021
15 Z. Zelinová – A. Kalaš: Hesiodov svet vo veršoch (pramene a interpretácie). Bratislava : Iris 2022
16 J. Jančovič – Z. Zelinová: Obraz vesmíru z biblickej a filozofickej perspektívy. Bratislava : Univerzita Komenského 2020; Z. Zelinová – F. Škvrnda: Vybrané otázky zo starogréckeho kozmologického myslenia. Bratislava : Univerzita Komenského
v Bratislave 2022
