Mliečna ryža
Keď som ťa prvý raz uzrela, bolo to, akoby si mi vysypal pohár ryže na hlavu.
Keď si mi prvý raz povedal tie slová, chcela som sa s tebou ponoriť do ryže a napu-
čiavať spolu v mlieku našich očných bielkov na tichom, tichučkom ohni. Pripálené
mlieko zapácha, ryža ľahko sčernie, no nič nie je sladšie ako byť ryžou v mlieku
spolu s tebou
Džingischánov vnuk
Je to, akoby si ma prenasledoval korbáčom, lebo som ti utiekla z háremu. Po-
tom si ma dobehol a priložil mi šabľu na krk. Uhryzla som ťa do ruky, a ty si mi
porezal čelo mečom. Tam, kde na mňa padali tvoje kvapky krvi, tvorili sa mi krtky
a naopak. Priviazal si ma k sebe konskou uzdou a prenasledoval si smerom k Al-
hambry. Ale keď sme sa ta dostali, uchmatla som ti meče a vyzabíjala celý hárem.
Kým si si do háremu nepriniesol nové vtáky, držal si ma v zlatej klietke s hojdač-
kou a spieval svoje árie. Vyrezala som mandaly čŕt tvojej tváre na pancier koryt-
načky, aby si mi vydržal a aby si si na mňa spomenul, keď sa znovu zrodíš. Ale už
ma nikdy nelapíš do háremu alebo klietky. Len aby som si to zapamätala, v reči
hviezd a galaxie. Keďže si sa spoznal v korytnačkách, prikázal si mi uvariť z nich
polievku, ktorú si zjedol. Preto som na teba ani ja nikdy nezabudla. A jedného
dňa, keď ťa Kublajchán požiadal, aby si prišiel k nemu na čaj, pozval si ma, pretože
viem recitovať poéziu, aj keď si mal podozrenie, že so mnou bude zle-nedobre.
Celú si ma spútal do okov a pripevnil na ne 365 kvetov. Vyzerala som ako kaktus.
Spievajúc ti 366. priestupnú pieseň, prehnanú, tú som nesmela, zamilovala som
sa do teba. Ty si mal orgie v Kublajchánovom háreme, a už si ma nikdy nevidel.
Pretože som zhorela v svojej priestupnej básni. Zo mňa zostala len reťaz, ktorá
spájala naše osudy.