Nenad Šaponja: Poézia

Vráť sa:
pretože v návrate existuješ

Hravo, ale dravo,
čo nechceme, stane sa.
Jedovato a jasne
som zahľadený
do zaseknutosti samej,
do omylu medzi tebou a mnou.
Sledujem najhlbšie ticho,
ktorým kráčaš.
Sledujem to nepolapiteľné
a trvalo dočasné.
Zmeriavam pravidelne,
trvanie udalosti,
potom čo sa stala.
Ohmatávam bod,
v ktorom sa veci pohybujú.
Nevysloviteľnosť moja,
neopatrná,
spýtam sa ťa, kde som bol.
Pretože som urobil všetko,
aby som odhalil nič,
a nič ma skrývalo
predo mnou.

Moja geografia:
volá sa psychológia

Prepisujem zvuk času,
porézneho a zároveň spoľahlivého.
Koľko rokov máš mať,
aby si navždy zostal mladý?
A aké ľahké je zaspať
a nebudiť sa.
Byť v sebe a sám sebou.
V úplnej bezpečnosti,
pretože je tam všetko.

Komu patrí priestor,
v ktorom sa pohybujem

Uprostred detstva,
v tejto koži a tele
päťdesiatpäťročnom,
pohybujem sa po svete
očami a mysľou päťročného dieťaťa.
Nik mi neverí,
ale všetci mi radi ublížia.
Vždy odchádzame tam, kde sme už boli.
To všetko bolo len
pokušenie okamihu.
Toho,
v ktorom ma
nemôžeš nájsť
ani v jednom páde,
ani len v myšlienke začatej blízkosti!

Pravidlá sú jednoduché:
týkajú sa bezpečnosti v tomto svete

Zabudni na všetko, čo si nepovedal,
zapamätaj si, čo si nepočul.
Prejdi cez stenu
po ľade a po vode.
Nauč sa byť neviditeľný,
keď si najviac viditeľný.
Vyleť vysoko, keď nie ste,
v páde poznaj spolupatričnosť.
Zabezpečuj si dušu ďaleko mimo seba,
v priestore nepatrenia.
Rozmontuj blízkosť,
keď sa zdá, že je.
Rozši oblek,
ktorý ti najviac vyhovuje.

Facebook
Twitter
Telegram
Email

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

Súvisiace články

Nataša Bundalová-Mikićová: Poézia

ZOSTALA LEN SMRŤ Prehľadávam skriňu.Vyhadzujem staré handry,obliečky na vankúše, paplón,látkové vreckovkya obdraté obrusynaškrobené pred štyridsiatimirokmi.Upratať dom nie je ťažkév jedno horúce letné popoludnie.Zoškrabať myšlienky,vymazať pamäť,vyčistiť

Čítaj viac