„Nerozumeli ste azda doslovne storočnej slovenčine Štúrovej? Táto najjasnejšia hlava,
LACO NOVOMESKÝ v kontexte potreby ľudového vzdelávania
hovorí v podstate toto: Najlepšie sa zdiera a vykorisťuje ľud nevedomý a zaostalý…“
V predchádzajúcom čísle Slovenských pohľadov 5-6 som zdôraznil význam matičného pripomínania osobností štúrovského hnutia v súvislosti s dvestoročnicami štúrovcov. Na štúrovcov nadviazala aj ďalšia generácia mladých slovenských intelektuálov, tzv. davistov, ktorí majú počas tohto roku, ale aj minulého roku, stodvadsaťročnice narodenia (DAV má v roku 2024 storočnicu).
Kým štúrovci (hurbanovci a národniari) stáli pri prvom slovenskom povstaní 1848, Žiadostiach a Memorande slovenského národa, vzniku Matice slovenskej, davisti iniciovali veľké Slovenské národné povstanie, ilegálny odboj, Košický vládny program a po vojne bojovali o záchranu národnej idey v nových historických podmienkach (rovnoprávnosť medzi Čechmi a Slovákmi), až sa sami stali súčasťou Matice slovenskej. Predovšetkým hovoríme o Lacovi Novomeskom, Danielovi Okálim a Vladovi Clementisovi, ktorí boli obvinení v päťdesiatych rokoch z tzv. „buržoázneho nacionalizmu“ (v skutočnosti slovenského vlastenectva), aby v šesťdesiatych rokoch vybojovali federáciu a vytvorili tak základy aj pre vznik súčasnej Slovenskej republiky.
Storočnica DAV‑u
Budúci rok to bude sto rokov od vzniku DAV‑u – projektu mladých slovenských intelektuálov, ktorí sa stali najskôr priekopníkmi slovenskej moderny a avantgardy, neskôr kultúrno‑politickými dejateľmi 20. storočia. Davisti (1924 – 1937) boli medzivojnová umelecko‑politická skupina avantgardne orientovaných mladých slovenských intelektuálov a umelcov vydávajúcich kultúrno‑politickú revue DAV, ktorí sa zoznámili na štúdiách v Prahe. Upozorňovali na sociálnu biedu prvej republiky, nerovnosť medzi postavením Slovákov a Čechov v novom štáte, zastávali sa chudobných a vytvorili základy pre modernú slovenskú literatúru.
Z filozofického hľadiska bol ich prínos predovšetkým v objavení otázky sociálna pre kontext 20. storočia, no zároveň (aj pod vplyvom pražských literátov) významne prispeli k zvýšeniu estetického povedomia o súdobých umeleckých avantgardách. Súčasťou DAV‑u boli také osobnosti ako:
- poet a budúci podpredseda Spolku slovenských spisovateľov Ján Poničan (120 rokov od narodenia, 45 od úmrtia),
- poet a prozaik, autor diel ako Jano či Cesta zarúbaná Fraňo Kráľ (120),
- literárny kritik a obeť koncentračného tábora Eduard Urx (120),
- divadelný kritik Alexander Križka (120),
- sociológ Andrej Sirácky (35 od úmrtia),
- básnik a literárny kritik Michal Chorváth (40 od úmrtia),
- poet z východného Slovenska Jozef Tomášik‑Dumín (85 od úmrtia),
- skladateľ a dramatik, ktorého preslávili hity Ej, horička zelená či Stupavská krčma a autor drám Rozchod či Tragédia Zeme Jarko Elen (45 od úmrtia),
- ale aj redaktor a neskôr právny zástupca Spolku Sv. Vojtecha Ľudovít Obtulovič (55 od úmrtia),
- chemik a pedagóg Mikuláš Furdík (minulý rok 55 od úmrtia) atď.
Davisti, národ, slovanstvo, Matica
„Plnia sa proroctvá a sny našich slovansky hovoriacich národovcov od Kollára, hlásateľa všeslovanskej literárnej vzájomnosti, cez Šafárika, všeslovansky orientovaného učenca, autora prvých všeslovanských literárnych dejín a Starožitností slovanských, cez jedinečné pokolenie štúrovcov a poštúrovcov až po naše dni…“
poznamenal Vlado Clementis po roku 1945.
Keďže bol rok 2023 vyhlásený za ROK MATICE SLOVENSKEJ, článok sa zameria najmä na súvislosti medzi davistami a Maticou. Spojitosť medzi DAVom a Maticou (a národniarstvom všeobecne) verejnosti nie je celkom známa, napriek tomu bola vcelku rozsiahla. Vlado Clementis založil v povojnovom období Všeslovanský výbor Matice slovenskej a bol aj jeho členom. Spolu s Novomeským hlásali oživenie Herderovej myšlienky víťazstva Slovanov v novej VŠESLÁVII, ktorú oživila historická situácia konca druhej svetovej vojny.
Tak Clementis, ako aj Novomeský písali články o potrebe oživenia odkazu generácie Všeslávie a štúrovcov do kontextu 20. storočia. Bol to predovšetkým predseda Matice slovenskej Laco Novomeský, ktorý v povojnovom období bojoval za Maticu a odovzdal predsednícku štafetu baťkovi Mináčovi. Davisti sa etablovali aj do časopisu Slovenské pohľady, práve vďaka šéfredaktorovi Andrejovi Mrázovi, ktorý zmodernizoval tento starobylý časopis.
V knihe O literatúre (ed. V. Šabík) nachádzame spoločné autorstvo Novomeského a Mináča. Zaujímavým dodatkom do kontextu je aj článok P. Pareničku Davisti a záchrana národného smerovania pred rokom 1989, ktorý oboznamuje verejnosť s týmito súvislosťami. Podpredsedom Matice slovenskej sa stal takisto davista Daniel Okáli. Okáli bol významný kultúrny kritik, politik, poet, právnik, ale aj matičný funkcionár a vedec SAV. Tento spisovateľ, ktorý vyrastal v sirotinci Samuela Zocha spolu s Jánom Smrekom, prispel k pomenovaniu miest a obcí po slovenských národných buditeľoch a spolupodieľal sa na výmene obyvateľstva medzi Maďarskom a Slovenskom (Mať volá). Treba vyzdvihnúť jeho prínos pre kultúrnu kritiku, estetiku, literárnu kritiku, ale aj sociálne ladenú či ľúbostnú poéziu. Okáli sa angažoval – s odvolaním na svedectvo jeho syna – aj v Miestnom odbore Matice v Skalici. K menej známym davistom patrí Alexander Križka, ktorého prínos je najmä v oblasti divadelnej kritiky a podpore moderného divadla. Študoval v Prahe, Bratislave, Paríži (na Sorbonne), pričom pôsobil tak na východnom, strednom, ako aj západnom Slovensku.Križka na východe organizoval divadelné podujatia práve prostredníctvom Miestneho odboru Matice slovenskej. Bývalému korešpondentovi DAV‑u Ivanovi Horváthovi zase Matica vydala niekoľko autorských kníh. Matica vydala aj vzácne faksimile Eduarda Urxa, zborník k 70. narodeninám, a personálnu biografiu Daniela Okáliho (ed. K. Rosenbaum), knihy o Fraňovi Kráľovi (E. Trylčová, V. Mruškovič), Jánovi Poničanovi (ed. K. Rosenbaum, T. Kaššayová; vydaná bola aj spoločná kniha básní Jána Poničana a Michala Chorvátha), zborník k výročiu Laca Novomeského (eds. J. Beňovský, K. Rosenbaum), ale aj vydanie jeho básní (Z piesní o jednote). Sociológovi Andrejovi Siráckemu vydala knihu Matica slovenská v Juhoslávii a Sirácky prispieval do matičného periodika Slováci v zahraničí. Mladší davista Michal Chorváth napísal úvod k matičnému vydaniu Detvana. Matičný literárny historik Imrich Sedlák pripravil na vydanie zbierku Spevy novej doby od zabudnutého davistu Jozefa Tomášika‑Dumína, ktorého spopularizoval Anton Prídavok.
V kontexte celonárodnej problematiky a jej spätosti s DAV‑om vznikla samostatná kniha Štefana Druga s názvom Štúrov program na našich zástavách s podtitulom Davisti o štúrovcoch, ktorá mapuje vzťah davistov a národnej otázky. Aj na základe tejto knihy možno konštatovať, že vzťah k národnému a Matici sa v DAV‑e radikálne menil. Od popierania tradície v ranom radikálnom období a v období Slovenského štátu (Clementisove Odkazy z Londýna písané v exile) k jej objaveniu, prijatiu, rekontextualizovaniu a splynutiu s ňou (davisti sa stali matičnými funkcionármi) v povojnovom období tak v kultúrno‑umeleckom, ako aj politickom zmysle.
Štafetu zvýznamňovania DAV‑u prevzali ich nasledovníci Vlado Mináč a Karol Rosenbaum, ktorí spolu s Viliamom Plevzom zorganizovali niekoľko významných podujatí (s odvolaním na Dr. Plevzu), ktoré prispeli k očiste DAV‑u od vykonštruovaných obvinení z dielne ideológov päťdesiatych rokov. Aj vďaka Rosenbaumovi, Plevzovi, Dubčekovi a ďalším boli v šesťdesiatych rokov rehabilitovaní. Kontinuita pokračuje aj po roku 1989, keď Matica vydala Juríkovi knihu o Clementisovi (Smrť ministra).
Tento text vychádza aj pri významnej príležitosti vydania knihy Clementis & Mináč: Vlastenci alebo „buržoázni nacionalisti“? a odhalenia busty Vlada Clementisa. Bol to práve Vlado Mináč, kto davistov považoval za generáciu, ktorá plynulo nadviazala na historickú misiu štúrovcov v 20. storočí (a Mináč zase nadviazal na nich). Matica si takisto pripomenula 120. výročie podpredsedu Matice a davistu Daniela Okáliho a budúci rok (písané v roku 2023, pozn. aut.) si pravdepodobne pripomenie aj stodvadsaťročnice predsedu Matice slovenskej Laca Novomeského a spisovateľa Ivana Horvátha (Horváth pochádzal z mimoriadne dôležitej národniarskej rodiny; jeho starý otec stál pri Memorande, otec pri Deklarácii a sám Horváth pri dôležitých udalostiach 20. storočia).
Miesto DAV‑u v slovenskej kultúre a vzťah k dnešku
Odkaz DAV‑u je mimoriadne aktuálny aj v 21. storočí predovšetkým pre jeho pohŕdanie tzv. elitami odpojenými od problémov a potrieb bežných ľudí. Názov časopisu DAV pozostával z krstných mien členov: Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír Clementis. Nebol to iba názov. Ako hovorí jeden z členov projektu Laco Novomeský,
„názov bol protestom proti obmedzujúcej povýšenosti tzv. inteligencie a proti pohŕdavému zaznávaniu, akým pristupoval povojnový inteligent k davu, kolektívu; protest proti postoju, ktorým sa inteligent vyvyšoval nad ľudovú masu a robotníkov“.
Ich víziou bolo pozdvihnúť slovenský ľud na moderný a kultúrne sebavedomý národ, ktorý nebude v okovách domácich ani zahraničných „pánov“. DAV sa svojím programom prihlásil k mase odhodených, chudobných a zbedačených s cieľom zastávať sa ich sociálnych práv, ale aj ich kultúrneho pozdvihnutia. To bol pôvodný zámer, ku ktorému sa pripojila aj myšlienka boja za rovnoprávnosť medzi českým a slovenským národom (boj za federáciu proti centralizmu).
Bol to práve DAV, v ktorom sa písalo o svetovej literatúre, v ktorom boli publikované recenzie či preklady osobností ako Rolland, Gorkij, Shaw, Mann, Barbusse, London, Sinclair a ďalší. Davisti organizovali prednášky o modernom divadle, premietanie filmov, čítanie poézie v Klube mladých či prednášky o psychoanalýze. Reflektovali sociálne problémy novovzniknutého štátu a podporovali štrajky, demonštrácie a protesty. Tvorili sociografické štúdie o sociálnej situácii na Slovensku. Strieľanie četníkov počas štrajku v Košútoch dostali do svetového kontextu a ich manifest podpísali aj Lukáč, Tajovský, Urban, Smrek či Vámoš. Clementis rozposielal listy Rollandovi či Gorkému.
Davisti pomohli ako prví etablovať smer tzv. nadrealizmu (termín pomenoval I. Horváth), keď ich podporili pred útokmi Rudolfa Fabryho. Písali o smrti robotníkov na stavbe trate Červená skala – Margecany. Okrem toho davisti písali kritiky, poéziu, prózu, eseje, pamflety, manifesty a fejtóny. Davisti boli pri organizácii prvého Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach, začali spoluprácu so skupinou Ročník 1910 (ktorá s DAV‑om splynula) a vytvorili sieť súdobej slovenskej inteligencie, ktorá sa podobne ako štúrovci podieľala na formovaní slovenskej kultúry (umenia, filozofie, literatúry, kritiky, vedy).
Prispeli aj k novému poňatiu grafiky a výtvarného umenia (ilustrácie Fullu a Galandu). DAV publikovali až do zákazu v roku 1937. Ďalej sa ich príbeh posúva mimo periodika, do politického boja v SNP o nové Slovensko v povojnovom Československu. V päťdesiatych rokoch boli pre ich pronárodné smerovanie obvinení z buržoázneho nacionalizmu (čo Clementisa stálo život a mnohých roky života strávené v žalári). Odkaz davistov je rovnako nepohodlný pre 21. storočie, keďže vyzdvihovali víziu sociálne a národne uvedomelého Slovenska. Davisti sú však neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry aj pre ich literárny, kultúrny a filozofický prínos. Aj keď sa ich súčasní ideológovia snažia z dejín vymazať, davisti sa stali pevnou súčasťou dejín slovenskej literatúry a zaradili sa tak spolu s bernolákovcami, štúrovcami, národniarmi 19. storočia, autonomistami, hlasistami a ďalšími skupinami nezmazateľne do slovenskej kultúrnej stavby.
PhDr. Lukáš Perný, PhD., Slovenský literárny ústav Matice slovenskej
Použitá a odporúčaná literatúra
BEŇOVSKÝ, Jozef: Ladislav Novomeský, 1904 – 1984: zborník z konferencie. Martin : Matica slovenská, 1986
CLEMENTIS, Vladimír: Panslavism. Past and present. Londýn, 1943
CLEMENTIS, Vladimír: Slováci a slovanstvo. Londýn, 1943
DRUG, Štefan: Červená sedmička nastupuje (O davistoch netradične). Bratislava : Smena, 1984
DRUG, Štefan: Dav a davisti. Bratislava : Obzor, 1965
DRUG, Štefan: Dav. Spomienky a štúdie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965
DRUG, Štefan: Štúrov program na našich zástavách: davisti o štúrovcoch. Bratislava : Smena, 1990
JUZA, Peter: Vlastenec a Európan Vladimír Clementis. Bratislava : ASA, 2012
KAŠŠAYOVÁ, Terézia: Ján Poničan: 1902 – 1978. Martin : Matica slovenská, 1988
KERECMAN, Peter: Advokáti davisti – Vladimír Clementis, Ján Poničan, Daniel Okáli.Bratislava : Slovenská advokátska komora, 2016
MIGAŠOVÁ, Jana. Čaro neučeného. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2021
MRUŠKOVIČ, Viliam: Fraňo Kráľ, 1903 – 1955. Martin : Matica slovenská, 1972
NOVOMESKÝ, Ladislav: Splátka veľkého dlhu I, II. Bratislava : Nadácia V. Clementisa, 1992
NOVOMESKÝ, Ladislav: Z piesní o jednote. Martin : Matica slovenská, 1971
PARENIČKA, Pavol: Davisti a záchrana národného smerovania pred rokom 1989. In SNN, 2020
PERNÝ, Lukáš: Alexander Križka. In Nové slovo, 2023
PERNÝ, Lukáš: Davista, ktorý pomenoval mestá po národných dejateľoch. In Nové slovo, 2023
PERNÝ, Lukáš: DAV (The Crowd). In Academia letters, 2021
PERNÝ, Lukáš: Kultúrna revolúcia Ladislava Novomeského. Bratislava : Spoločnosť Ladislava Novomeského, 2017
PERNÝ, Lukáš – GEŠPER, Marián: Clementis & Mináč. Vlastenci alebo „buržoázni nacionalisti“?. Martin : Matica slovenská, 2023
PLEVZA, Viliam: Davisti v revolučnom hnutí. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1965
ROSENBAUM, Karol a kol: Encyklopédia slovenských spisovateľov. Bratislava : Obzor,1984
ROSENBAUM, Karol a kol. Dejiny slovenskej literatúry V. Bratislava : Veda, 1984
ROSENBAUM, Karol: Daniel Okáli (1903 – 1973). Martin : Matica slovenská, 1973
ROSENBAUM, Karol: Ján Poničan, 1902 – 1977. Martin : Matica slovenská, 1977
SIRÁCKY, Andrej: Umierajúca civilizácia na prelome vekov. Petrovec : Nakl. Matice slovenskej v Juhoslávii, 1946
SLÁDKOVIČ, Andrej. Detvan. Martin : Matica slovenská, 1952 (úvod Michal Chorváth)
ŠMATLÁK, Stanislav: Laco Novomeský: dielo I a II. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1984
TOMÁŠIK‑DUMÍN, Jozef: Spevy novej doby (ed. Imrich Sedlák). Martin : Matica slovenská, 1963
