Noc
V lepkavej tme popod slamené strechy
veslujú netopiere
a pavúk ticha škrabká v srdci
ako pri modlitbe.
Dedina spí.
Ako dievča so stuhou rieky vo vlasoch,
tajomná
ako slza na podstení oka.
Len rozpálená tvár našej hrušky
prijíma milosrdenstvo dažďa
a kdesi za niekoľkými horami
sa možno náhodou usmieva zo sna
tvoja neurčitá tvár…
(Michal Chuda, Antológia Refrény času, 2018)
Rok pred svojou smrťou napísal Rehor Uram-Podtatranský (1846 – 1924) básnický cyklus Slovenská Matica. Do národnej a kultúrnej inštitúcie Matice slovenskej vstúpil ako osemnásťročný v roku 1874
Na zastávke MHD pred Pionierskym palácom (stále Pionierskym, pretože prezident sa doň ešte nenasťahoval) džavotala skupina maturantov. Boli hluční, smiali sa, postrkovali. − No tak,
Za neobyčajnej zimy… … vidieť na oblohe dve slnká zákruty koľajníc za ktorými stoja zaostrené zmysly a mená vmrznuté navždy do pamäti Za neobyčajnej jari kôstky a
