Noc
V lepkavej tme popod slamené strechy
veslujú netopiere
a pavúk ticha škrabká v srdci
ako pri modlitbe.
Dedina spí.
Ako dievča so stuhou rieky vo vlasoch,
tajomná
ako slza na podstení oka.
Len rozpálená tvár našej hrušky
prijíma milosrdenstvo dažďa
a kdesi za niekoľkými horami
sa možno náhodou usmieva zo sna
tvoja neurčitá tvár…
(Michal Chuda, Antológia Refrény času, 2018)