Noc

V lepkavej tme popod slamené strechy
veslujú netopiere
a pavúk ticha škrabká v srdci
ako pri modlitbe.

Dedina spí.
Ako dievča so stuhou rieky vo vlasoch,
tajomná
ako slza na podstení oka.

Len rozpálená tvár našej hrušky
prijíma milosrdenstvo dažďa
a kdesi za niekoľkými horami
sa možno náhodou usmieva zo sna
tvoja neurčitá tvár…

(Michal Chuda, Antológia Refrény času, 2018)

Facebook
Twitter
Telegram
Email

Súvisiace články

František Ruščák: Básne

Akoby óda… Stromy zahalené do tónov Sonáty mesačného svitu, cez deň sa mení dirigent a zaznieva Óda na radosť; jablone otvárajú náruč a prijímajú dary lúčov, aby

Čítaj viac