Dynamickosť je charakteristickou črtou súčasnej doby. Doby kvázineobmedzených možností. Zmeny v spoločnosti súbežne prinášajú aj nové pohľady na výchovu detí a mládeže. Súčasná mládež je generáciou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou života sú médiá a virtuálny priestor.
Virtuálny priestor popri tom reálnom. Bez techniky, bez médií a sociálnych sietí by mladí ľudia nevedeli, čo so sebou, zaznieva z radov kritikov.
Relevantné otázky smerujú k pripravenosti súčasnej mladej generácie prevziať zodpovedne do rúk budúcnosť. Je dnešná mládež iná ako predošlé generácie? Určite áno, najmä v možnostiach prístupu k informáciám. A ako každá generácia má svoje špecifiká i riziká. Paradoxne rýchlosť každodenného života má aj tienisté stránky. Neúprosný tlak na výkon, obava zo zlyhania. Pocit osamelosti, nepochopenia, absencia opory, bezpečia a zmyslu života. Z čoho sa tešiť, kde hľadať dôvody na radosť, s kým riešiť potenciálne problémy? Tendencia pripisovať mládeži prvoplánovo negatívne vlastnosti, odsudzovať ju a porovnávať s predchádzajúcou generáciou nie je ničím novým. Predpojatosť rozdielnych generácií navzájom voči sebe, odlišnosť ich životných skúseností, podmienok i svetov môže, samozrejme, prispievať k medzigeneračným sporom a nedorozumeniam. Dnešná generácia detí je menej šťastná, konštatuje neurológ Martin Jan Stránský a hlavný problém dnešnej spoločnosti kladúcej prehnaný dôraz na technológie je v tom, že sa kupujú technológie a rodičia si prestali uvedomovať, že to najdôležitejšie, čo má rodič robiť, je byť rodičom. Sme tlačení k tomu, že cesta k úspechu vedie cez akúkoľvek technológiu. Isteže, technológie nám skutočne umožňujú mnohé veci, no mozog potrebuje pracovať. A keď technológia bude robiť veci za nás, otázkou je, čo bude robiť náš mozog, pripomína Stránský. V kontexte digitálneho sveta, virtuálnej komunikácie a sociálnych sietí najmä vo vzťahu k mladším vekovým kategóriám sa zjavuje čoraz frekventovanejší termín FOMO. Tento syndróm vyjadruje strach z nedostatku, z premeškania niečoho dôležitého. Strach, že človek bude z niečoho vynechaný. Konštatuje sa, že FOMO nie je súčasným fenoménom, no nástupom sociálnych médií sa stal očividnejším. Nové podoby komunikácie umožňujúce, že je človek kedykoľvek a kdekoľvek zastihnuteľný, sú výhodou i príťažou zároveň. Máme na mysli tzv. diktát
kontinuálnej komunikácie v zmysle zdanlivo samozrejmej požiadavky reagovať okamžite a vždy, len čo to mobil/telefón „vyžaduje“, ako sa to okrem iného uvádza i v publikácii Zdravé detstvo vo svete digitálnych médií (2020). Podmanivosť digitalizácie a virtuálnej komunikácie rozhodne netreba podceňovať.
Je zrejmé, že pôsobením výchovy sa môže ovplyvniť najmä pozitívne smerovanie vo vývoji ľudskej spoločnosti. Komenského poňatie výchovy predpokladá človeka ako aktívnu bytosť. Výchova nie je formovanie človeka podľa vopred daného vzorca, ale má ľuďom ušetriť blúdenie a vyviesť ich zo všetkých zmätkov. Pri správnej výchove sa môže človek stať niekým lepším, dokonca niekým, kým predtým nebol. Výchova a vzdelávanie otvárajú cestu k veciam, cestu k druhým a k pochopeniu celku. Podľa Komenského vo výchove nachádzame najvýraznejšie vyjadrenie zodpovednosti za druhého. Táto požiadavka reflektuje predovšetkým zodpovednosť rodičov. Deti potrebujú bezpečný prístav, a tým by mala byť rodina. Povedané slovami filozofa, axiológa, estetika a vysokoškolského pedagóga Vladimíra Brožíka, k hodnotám domova a ľudí, s ktorými sme ho vytvorili a s ktorými nás domov spája, sme viazaní silami pripomínajúcimi gravitáciu. V prostredí primárne vytvorenom rodičmi vyrastáme, formujeme sa, a toto prostredie je pre nás domovom.
„Každý domov znamená istotu, veď je priam stvorený na to, aby vychádzal v ústrety našim potrebám a umožnil nám rozvíjať naše schopnosti, aby nás motivoval k tvorivej aktivite a aby tak inicioval činnosti, ktoré dávajú nášmu životu zmysel.“
Vytvoriť základ istoty v životoch rodín predstavuje výzvu pre výchovu detí. Potreba istoty patrí k silným potrebám, jej uspokojenie človeka môže inšpirovať. Výchova, najmä pokiaľ ide o rodinnú výchovu, musí akceptovať požiadavky nenáročnosti, otvorenosti, úprimnosti, tvorivosti a empatie. Ak má výchova smerovať k formovaniu empatickej osobnosti, empatický rozmer samotného prostredia je nevyhnutnosťou. Empatiu je potrebné usúvzťažniť s akceptáciou, lebo bez skutočnej akceptácie je takmer nemožné dostatočne sa vcítiť do vnútorného sveta iného človeka. Nevyhnutnou v danom kontexte je podpora. Podporovať deti za každých okolností, keď robia správne veci, ale aj keď sa dopúšťajú chýb a omylov. Skutočná podpora sa prejavuje prostredníctvom dôvery rodičov vo vlastné deti. Mimoriadne dôležité je viesť deti k rešpektu a tolerancii. Rozvíjanie tejto hodnoty je pre ľudí a spoločnosť zásadné. Tim Kimmel, zaoberajúci sa výchovou, sa domnieva, že budúcnosť našich detí závisí od toho, ako sú schopné používať svoje emócie a ako budú vyrovnávať svoje telesné, duchovné a rozumové rozmery. K schopnostiam relevantným pre dobrý život v modernom/postmodernom svete zaraďuje Slávka Kubíková v zásade tie, ktoré zabezpečujú úspech v ktorejkoľvek dobe: myslieť, sústrediť sa, tvoriť, svoju vec dotiahnuť až do konca a presadiť. Na to sú potrebné dobré sociálne zručnosti ako vedieť komunikovať, viesť dialóg, nadchnúť ľudí pre svoju vec, motivovať, zorganizovať. Na vývoj sociálnych schopností, zručností, tvorivého
a kritického myslenia je však potrebná komunikácia s blízkymi, ale aj s ľuďmi, ktorí zmýšľajú inak než my, konfrontácia s vecami z nášho prirodzeného prostredia, pohybové aktivity, dotyk s prírodou, dostatok príležitostí na podnikanie zmysluplných aktivít, koníčkov. Táto protiváha k virtuálnemu svetu, ako sa na tom zhodujú mnohé informačné, poradenské a odborné publikácie (napríklad už spomenuté Zdravé detstvo vo svete digitálnych médií), predstavuje základ pri zvládaní nárokov spojených s lákavým používaním médií. Veď ako píše Slávka Kubíková, aj dobre fungujúce vzťahy majú fyzický rozmer. Vôňa, pohľady do očí, dotyky, empatický rozhovor prehlbujú ľudskú blízkosť.
Téma výchovy je stále živá a je potrebné sa jej ustavične venovať. Práve v procese výchovy by sme mali deťom a mládeži ukazovať cestu k zmysluplnosti života a pozitívnym emocionálnym zážitkom. Vo výchove sa moment zodpovednosti za druhého prejavuje najvýraznejšie. Ako sme sa už zmienili, apelujeme prvoplánovo na zodpovednosť rodičov, keďže podstatná časť výchovy dieťaťa sa odohráva v rodine a práve tu sa formuje osobnosť dieťaťa a jeho hodnotové postoje. Rodičia disponujú určitými kompetenciami, pomocou ktorých môžu smerovať vývoj detí želaným spôsobom. Opodstatnenosť má aj uvedomelý prístup rodičov k vzdelávaniu v aktuálnych digitálnych trendoch.
Vtedy je možné bez obáv využívať nekonečné možnosti novodobej spoločnosti, éry digitálnych médií a súčasne odolávať rôznym úkladom, ktoré s tým súvisia. Podčiarknuť to možno výstižnými slovami Slávky Kubíkovej:
„Najprv zrelosť v realite, potom poklady digitálneho sveta.“
Článok je výstupom z projektu KEGA 032UKF-4/2021
Mládež v mediálne saturovanej spoločnosti.
