SUMARIZÁCIA VEDECKÝCH A KULTÚRNO-ODBORNÝCH AKTIVÍT MATICE SLOVENSKEJ K TÉME ŠTÚROVCOV
„Kultúra, jej tvorba, jej mravné posolstvo aj jej inštitúcie, to je trvanie v čase. Matica slovenská je najpozoruhodnejší príklad na trvanie v čase. Skutočne na nej vidieť, na jej trvaní, celonárodný pohyb pomerne zreteľne, ak považujeme Maticu slovenskú, okrem iného, aj za premietacie pozadie. To, že trvá, je vynikajúce, to je nevyhnutnosť pre slovenský národ. Existencia Matice je kľúčová pre pohyb národného vedomia… Je nielen pamäť národa, ale aj moderne organizovaná pamäť národa a bude sa snažiť i naďalej tvrdohlavo byť na úrovni čias, hoci ako všetci vedia, nie je to u nás nijako ľahké, najmä to nie je ľahké v kultúre.“
VLADIMÍR MINÁČ: Pramene
Nechcem, aby článok vyznel iba ako suchý report aktivít, mal by byť aj určitým filozofickým zamyslením nad opodstatnením matičnej činnosti. Priblíženie národných dejateľov nie je samoúčelné, práve naopak, duchovné kultúrne dedičstvo, ktoré naši ľudia zanechali (v podobe prózy, poézie, drámy, esejistiky, ale aj politických vyhlásení, deklarácií a podobne), významne prispelo do slovenskej kultúrnej stavby, ktorá je samotnou podstatou existencie národa. Nejde o prázdne politické gestá súčasných politických krikľúňov, ktorí majú plné ústa národa, no nepoznajú ani jeho dejiny, ale o dôslednú prácu na poli kultúry, ktorá robí národ národom. Pochopiť kontinuitu dejinných udalostí a súvzťažností znamená pochopiť, prečo tu sme a čo je zmyslom našej existencie aj smerom k budúcnosti.
Spolu s Júliusom Lomenčíkom a Pavlom Pareničkom participoval Slovenský literárny ústav Matice slovenskej na mnohých matičných celoslovenských, ale aj regionálnych vedeckých, osvetových a vzdelávacích podujatiach. Matica slovenská vyhlásila rok 2023 za rok 160. výročia Matice slovenskej, no pritom oznámila aj doplňujúce témy roka (1160. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie a 30. výročie slovenskej štátnosti). Matica rovnako vypracovala špeciálne logá: Odkaz generácie bernolákovcov, Dvestoročnica štúrovcov a 1400 rokov od Samovej ríše.
Preto analyzovanie odkazu významných národných dejateľov (štúrovcov, ale aj bernolákovcov a národných hýbateľov 20. storočia, ako boli Novomeský, Mináč, Kaliský, Sedlák…) pokračuje. Úvodný citát Vladimíra Mináča nebol vybraný náhodne. Mináč v dokumente Pramene vystihol podstatu činnosti Matice slovenskej ako celonárodnej kultúrnej ustanovizne, ktorej hlavnou úlohou je upevňovať kultúrno‑historickú pamäť. Ak sa niekto domnieva, že Slovenské pohľady majú stáť nad touto inštitúciou a jej náplňou, rozhodne sa mýli. Slovenské pohľady by mali byť tak so slovenskou národnou kultúrou a spisovateľskou, umeleckou a vedeckou obcou, ako aj s matičným hnutím v priamom spojení. Verím, že sa redakcia bude usilovať na stránkach tohto periodika o upevňovanie historickej pamäti rovnako ako o intenzívne vyhľadávanie a podporu nových talentov pre slovenskú národnú kultúru 21. storočia.
Vráťme sa však k roku 2022. Matica slovenská si na desiatkach akcií priblížila činnosť osobností, ktoré národnú kultúru formovali a cibrili. Zosumarizovať tieto aktivity nebude ľahké. S Rokom odkazu štúrovcov (ktorý bol vyhlásený pre dvestoročnice dejateľov štúrovskej generácie) boli spojené kultúrne, osvetové, vzdelávacie, turistické, umelecké (divadelné, literárne, výtvarné) i vedecké podujatia, teda konferencie, semináre, kolokviá, vernisáže, výstavy, publikovanie vedeckých a populárno‑náučných článkov, brožúr, kníh, dokumentárnych filmov, ale takisto odhaľovanie pamätných tabúľ, búst či pamätných izieb. Celoslovenskou udalosťou bolo odhalenie busty iniciátora dvoch najvýznamnejších politických dokumentov slovenského 19. storočia (Žiadostí a Memoranda národa slovenského) Štefana Marka Daxnera v Aleji národných dejateľov v Rimavskej Sobote.
„Štúrovci v 19. storočí reprezentovali Slovákov v čase národnostného útlaku a tvrdých perzekúcií, keď za slová o zlepšení národnej, sociálnej a vzdelanostnej úrovne končili mnohí z nich vo väzení. Štúrovci začali národný projekt, ktorý má presah až do našich dní. Bez nasadenia štúrovcov za slovenský národ v 19. storočí a vytvorenia úplne prvých inštitúcií a organizácií v našej národnej kultúre či politike by dnešná Slovenská republika jednoznačne nevznikla. Oni vytvorili prvú Slovenskú národnú radu v roku 1848, založili Maticu slovenskú a vôbec prvú politickú stranu Slovákov – vtedajšiu Slovenskú národnú stranu. Rovnako dali základ slovenskému školstvu, literatúre, kodifikovali slovenčinu. To sú silné piliere, bez ktorých by slovenská štátnosť dnes nebola,“
povedal pri tejto príležitosti predseda MS Marián Gešper.
Daxnerovi sme na konci roka venovali film, ktorý viedol matičný vedec Pavol Parenička. Podobne boli spracovaní ďalší štúrovskí dejatelia ako Janko Kráľ, Ján Francisci a v menšom formáte aj osobnosti ako Jozef Karol Viktorin, Bohuslav Nosák‑Nezabudov či August Horislav Krčméry. Národným dejateľom sme, samozrejme, venovali rozsiahle podujatia. K najväčším patrila konferencia Odkaz štúrovskej generácie, ktorú organizoval vedecký tajomník Pavol Madura. Na konferencii vystúpili poprední slovenskí vedci (Pavol Parenička, Ivan Mrva, Róbert Letz, Rudolf Dupkala, Július Lomenčík, Ján Kačala, Jaroslav Vlnka, Dalimír Hajko), z ktorých príspevkov vyjde samostatný zborník – pripravuje ho Július Lomenčík.
Vráťme sa však ešte späť. Už na začiatku roka si Matica uctila aktivity Jozefa Karola Viktorina, ktorý a spolu s Jánom Palárikom pokúšal založiť Maticu slovenskú dávno pred jej oficiálnym vznikom. Zaujímavosťou je, že Viktorin patrí (ako si všíma Jozef Schwarz) aj k zakladateľom historického turizmu (zriadil vo Vyšehrade z obce na hrad tzv. Viktorinovu promenádu), rozbehol záchranné práce na ruinách miestneho hradu a paláca. Schwarz spracoval o Viktorinovi rozsiahly analytický článok pre stránku matica.sk a Matica slovenská zabezpečila osadenie pamätnej tabule v jeho rodnej obci Zavar a v Budapešti (Kostol sv. Anny, kde Viktorin pôsobil). Matičiari nezabudli ani na Jána Palárika, poprednú osobnosť slovenskej drámy, ktorý stál pri takých významných udalostiach národného hnutia 19. storočia ako Memorandum národa slovenského či vznik Matice slovenskej. V Majcichove naštudovali divadelné predstavenie a zrekonštruovali Pamätnú izbu Jána Palárika, ktorá obsahuje významné rukopisy, dokumenty, ale aj interaktívne digitálne zariadenia, ktoré prehrávajú Palárikove divadelné hry.
Do dejín slovenskej kultúry významne zasiahla aj poézia. Bez Janka Kráľa, jedného z najznámejších básnikov, si slovenský romantizmus 19. storočia ani nemožno predstaviť. Niektoré Kráľove básne (predovšetkým ich humanistický, protivojnový a sociálny duch) majú aktualizačný presah do súčasnosti. Okrem spomínaného filmového dokumentu boli Jankovi Kráľovi venované konferencie (Janko Kráľ a štúrovci v Novohrade a samostatná konferencia v Múzeu Janka Kráľa, na ktorej sa zúčastnili matiční vedci) a iné kultúrne akcie. K Jankovi Kráľovi patrí jeho revolučný spolupútnik Ján Rotarides, spoluorganizátor príbeľskej vzbury, pedagóg, ale aj zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorému matičiari pripravili podujatie v Rykynčiciach. Rovnako ako je kľúčový Janko Kráľ v poézii, Palárik v dráme, tak je Janko Kalinčiak kľúčový v próze.
Autora satirického (aj sfilmovaného) diela Reštavrácia Kalinčiaka si matičiari uctili v Martine jednak dvoma príspevkami od docentov Lomenčíka a Pareničku, jednak divadelným predstavením, ktoré napísal spisovateľ Peter Vrlík. K menej známym štúrovcom patria osobnosti ako dramatik Jakub Grajchman či národný buditeľ Janko Kučera, ktorým Matica usporiadala spomienkové slávnosti v Sklabini a Hybiach. Počas matičných slávností (Štúrovci v súradniciach dejín) na martinskom cintoríne predstavitelia Matice vzdali hold štúrovskému utopistovi Samuelovi Štefanovičovi, predkovi výtvarníka Mikuláša Galandu a štúrovskému buditeľovi Samuelovi Galandovi či Jánovi Franciscimu, ktorému je takisto venovaný samostatný dokumentárny film, konferencia v Hnúšti, ako aj článok na matica.sk.
Súčasťou štúrovského hnutia boli aj bojovníci v povstaní 1848. Dve dvojice bratov Šulekovcov a Boríkovcov si matičiari pripomenuli v Sobotišti za spolupráce s o. z. J. Hrebendovej Bórikovej (Pavol Vandelia, Broňa Šimková, Dana Ševčíková a ďalší). Danielovi Jaroslavovi Bórikovi miestni aktivisti za prítomnosti matičiarov osadili novú pamätnú tabuľu na miestnej fare a vo Vrbovciach umiestnili drevenú podobizeň národného buditeľa a zakladateľa družstevníctva Samuela Jurkoviča, ktorému sa budeme v roku 2023 ešte venovať. Podujatie bolo obohatené divadelnou hrou od Petra Vrlíka, v ktorej diskutovali bratia Bórikovci (inscenácia sa odohrala za bohatej účasti miestnych obyvateľov pred kostolom vo Vrbovciach).
Pre množstvo výročí nebolo možné osláviť všetkých jubilantov štúrovského hnutia, no boli im venované samostatné medailóny v Slovenských národných novinách aj na stránkach Matice slovenskej, napríklad štúrovskému buričovi Samuelovi Štefanovičovi, romantickému maliarovi Petrovi Michalovi Bohúňovi, prvému literárnemu kritikovi a historikovi povstania Mikulášovi Dohnánymu, zakladateľovi Slovenskej národnej strany Viliamovi Paulinymu Tóthovi, básnikovi Andrejovi Sládkovičovi či národnému hriešnikovi Jonášovi Záborskému. Andrejovi Sládkovičovi už v roku 2020 pripravila Matica slovenská samostatný filmový dokument. V Hornej Mičinej si matičiari pripomenuli Augusta Horislava Škultétyho (článok venovaný jeho pedagogickému odkazu napísal Július Lomenčík).
K podujatiam treba priradiť medzinárodné sympózium na pražskej Vysokej škole ekonomickej k téme českej a slovenskej filozofie, čo bola vôbec prvá významná spolupráca Matice slovenskej s českým vedeckým prostredím. Konferenciu zorganizovala aj riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Zuzana Pavelcová. Venovala ju predsedovi Svetového kongresu Slovákov a podnikateľovi Štefanovi Boleslavovi Romanovi, ktorý je zaujímavý predovšetkým tým, že vytvoril (spolu s Eugenom Löblom) pozoruhodnú utopickú koncepciu zodpovednej spoločnosti, ktorá je v protiklade so známou v súčasnosti realizovanou Popperovou liberálnou utópiou otvorenej spoločnosti. Žiaľ, toto dielo sa stále nedarí vydať. Okrem štúrovcov sa Matica venuje aj generácii bernolákovcov. V Nových Zámkoch matičiari pripravili divadelno‑umelecké podujatie na počesť 260. výročia narodenia Antona Bernoláka (článok napísal Július Lomenčík). Matičná osvetová pracovníčka Martina Matečková v príspevku vyzdvihla výročia menej známych až zabudnutých predstaviteľov bernolákovského hnutia (Ondrej Mesároš, Karol Láni, Juraj Slota a ďalší).
Významným míľnikom roka 2022 bola trojica úspešných podujatí, venovaná predsedovi Matice slovenskej Vladimírovi Mináčovi (o Mináčovi vznikol rozsiahly dokumentárny film, na ktorom sa podieľali viacerí matičiari) a čiastočne kultúrnemu dejateľovi Vladimírovi Clementisovi (prednáška v rodnom Tisovci, konferencia v Bratislave a v roku 2023 odhalenie busty v Aleji národných dejateľov v Rimavskej Sobote). Matica nezabudla ani na zatiaľ poslednú generáciu národných dejateľov, predovšetkým na Romana Kaliského (vyšla e‑kniha Roman Kaliský, robotník v službách národa), a v januári tohto roka si pripomenula Imricha Sedláka. Koniec minulého roka bol venovaný spomienke na legionára Jozefa Miloslava Országha (Peter Schvantner pripravil s Petrom Vrlíkom divadelné predstavenie, prezentované s malou výstavou v DMS Bratislava).
Súčasťou historickej pamäti národa sú aktivity legionárov, ktoré viedli k vzniku Československa, ale aj Slovenské národné povstanie, ktorému matičiari zasvätili divadelné podujatia spojené s rekonštrukciou bojov (venované Ľudovítovi Kukorellimu a Jánovi Nálepkovi). Autor scenárov (súčasný predseda Matice slovenskej Marián Gešper) obohatil texty o filozoficko‑dejinné motívy, čo dáva divadelným projektom vyšší osvetový charakter.
***
Aktivity pokračovali aj v roku 2023 (výročia majú Peter Kellner‑Hostinský, Martin Čulen, Samo Vozár, Ján Gotčár, Jozef Podhradský, Ján Kollár, Milan Hodža, Daniel Okáli, Imrich Sedlák, Július Barč‑Ivan, Albert Pavol Mamatej, Richard Marsina, Ján Miloslav Gerometta, Miloš Ruppeldt, František Fuga, Jozef Országh, Jozef Škultéty, Ján Marták, Marián Blaha, Štefan Závodník, František Hrušovský, Ambro Pietor, Peter Zaťko, Ján Čipka a Samuel Jurkovič), takže misia vyzdvihovania osobností pokračuje v rôznych podobách (články, konferencie, štúdie, semináre, spomienkové podujatia a podobne). Ak sa náhodou pri čítaní dostane „kritik“ Matice slovenskej až sem, musí prijať fakt, že názory o údajnej zbytočnosti tejto inštitúcie sú nezmyselné a založené na domnienkach a absencii poznania jej činnosti.
Pripomínanie historických osobností a udalostí v Matici nie je samoúčelné. Práve historické vedomie je základnou ingredienciou emancipovaného, sebavedomého a najmä kultúrne a politicky uvedomelého národa, ktorý je schopný odolávať globalizácii, ako aj vnútornému rozkladu. Ide o ťažký zápas, pretože na druhej strane stojí komercia, apatia a popieranie všetkého národného v prospech ohlupovania a manipulovania spoločnosti.
V tomto kontexte sa otvára otázka, čo je normatívnou úlohou kultúry? Z kulturologického hľadiska možno deskriptívne označiť kultúru za súbor materiálnych a duchovných hodnôt, ktoré vytvoril človek (tak pozitívnych ako negatívnych). Už vychádzajúc z antiky, kultúra je definovaná pretváraním prírody, zušľachťovaním prírodného na stupeň pôsobenia človeka. Civilizácia, ako pripomína profesor Hajko, spôsobila aj nezmyselné vojny, vybudovala koncentračné tábory a má na svedomí masové vyvražďovanie a javy, ktoré človeka posúvajú pod úroveň prírody a pudov. Preto ak má mať kultúra (ako výtvor človeka) vyšší cieľ, mala by sa usilovať o napredovanie tak v morálnom, ako aj estetickom rozmere k humánnej a zmysluplnej spoločnosti.
Hodnoty, ktoré reprezentuje Matica slovenská, teda hodnoty demokratické, humanistické, kresťanské, sociálne a národné, k tomuto ideálu napredujú. Národná kultúra (a úloha Matice v nej) by mala významným spôsobom prispievať k tvorbe vyššej formy spoločnosti. Lebo, ako písal Ľudovít Štúr, „jalová je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší zárod nemá v sebe; o ľudstvo ide, koniec koncov, ktorého údmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi“. Preto si pripomínajme osobnosti a udalosti, ktoré v slovenských dejinách prispeli k zdokonaľovaniu národnej kultúry a jej vyššiemu zmyslu v súvzťažnosti s celým osudom ľudstva
