Je až šokujúce, ako hlboko do našej spoločnosti prerástol komplex malosti. Keď som písal pre každodennú reláciu o vede v Slovenskom rozhlase, spomenul som tam aj Slováka Ivana Alexandra Gettinga, ktorý je tvorcom navigácie GPS (pôvodne vyvinutej pre americké námorníctvo). A nemenovaná rozhlasová redaktorka mi to zakázala, pretože podľa nej je Getting, ktorého rodina pochádzala zo Slovenska, kde aj načas žili, Američan?! Takže tá pani, platená vtedy za naše koncesionárske poplatky, zrušila všetky menšiny vo svete, všetky krajanské spolky, anulovala tristo rokov existencie vojvodinských Slovákov s ich slovenským divadlom, vydavateľstvom, rádiom aj lokálnou televíziou?!
Takto hlboko klesla nami platená osoba, ktorá by naopak úspechy Slovákov vo svete mala propagovať? Nezhodli sme sa (opačným príkladom však bola záslužná rozhlasová relácia Ľuby Hargašovej Naši a svetoví) a mňa to utvrdilo v presvedčení, že sa takej nezmyselnej malosti musíme vzoprieť. Najmä ak už dlhšie čelíme „progresívnemu“ tlaku bruselských byrokratov, keď cielene potláčajú národné povedomie vyfabrikovaným označením, že sme všetci len „euroobčania“, čo sa rovná komunistickému pokusu v ZSSR zrušiť národy a národnosti oslovením „sovietsky človek“. Kuriózne na tom je, že to funguje len u nás, národné povedomie tento neoliberálny nátlak nevzal ani Maďarom, ani Poliakom, ani Čechom, a už vôbec nie občanom USA. My nemôžeme mať ani najmenšie rozpaky hlásiť sa k našim úspešným krajanom, pretože nikto iný tie rozpaky nemá! V Šanghaji ikonický hotel Park naprojektoval náš rodák Ladislav Hudec – na prvom poschodí na jeho počesť inštalovali Číňania stálu výstavu mapujúcu šesťdesiat budov, čo tam postavil. A kto na tú výstavu venoval jeho namaľovaný portrét? No predsa maďarský konzulát! Pretože bol Maďar? Ani omylom! Narodil sa a aj sa dal pochovať v Banskej Bystrici. Číňania priviezli výstavu o ňom do Bratislavy. Nie do Budapešti, do Bratislavy! V mnohých životopisoch našich rodákov je ich pôvod zakrývaný už dávno neexistujúcim pojmom Uhorsko. A to
využíva maďarská historiografia, aby si ich prisvojila…
NOBELOVCI ZO SLOVENSKA
S potešením som zaznamenal, že prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., Dr. h. c. mult., dlhoročný predseda SAV, našiel kľúč k odkliatiu tejto absurdnej malosti. Už pred tromi rokmi publikoval v Slovenských pohľadoch článok, v ktorom určil za kritérium našej hrdosti na svetové výkony našich
rodákov práve narodenie ich alebo ich predkov na Slovensku. A odrazu tu máme až deväť nositeľov Nobelovej ceny s koreňmi na Slovensku.
Filip Lenard (* 7. júna 1862 v Bratislave – † 20. mája 1947 v Messelhausene, Nemecko) po maturite na reálke v Bratislave študoval fyziku na univerzitách v Budapešti, Viedni, Berlíne a Heidelbergu. Posledné obdobie vedeckej a pedagogickej kariéry strávil na univerzite v Heidelbergu
(1907 – 1931), kde bol aj riaditeľom Rádiologického ústavu. Skonštruoval špeciálnu katódovú trubicu s malým otvorom, ktorú zapožičal aj Röntgenovi, čím nepriamo prispel k objavu lúčov X (röntgenového žiarenia). Za práce o katódových lúčoch dostal v roku 1905 Nobelovu cenu za fyziku. Pri všetkých tých objavoch laikaiste najviac zaujme, že Lenard vysvetlil, prečo je stavba fontán užitočná pre ľudí. Dochádza pri nich totiž k podobnému efektu, aký priťahuje ľudí k vodopádom. Je to spôsobené vznikom záporných iónov v ovzduší pri vzájomnom narážaní molekúl vody. Ľudia už v staroveku rozpoznali, že oblasti bohaté na záporne nabité ióny vyvolávajú pocit osvieženia mysle. Tento fenomén rozkryl a teoreticky spracoval práve Lenard, podľa ktorého sa nazýva Lenardov efekt.
Daniel Carleton Gajdusek, pediater a virológ, sa narodil 9. septembra 1923 v meste Yonkers v štáte New York, kde bola veľká enkláva Slovákov.
Jeho otec pochádzal zo Slovenska, z kúpeľnej obce Smrdáky. V roku 1976 získal (spolu s Baruchom Samuelom Blumbergom) Nobelovu cenu za medicínu – za objavy týkajúce sa nových mechanizmov vzniku a šírenia infekčných chorôb. V päťdesiatych rokoch 20. storočia objavil infekčnú podstatu neurologického priónového ochorenia kuru, rozšíreného medzi obyvateľmi Novej Guiney. „Daniel Carleton Gajdušek patrí
medzi najväčšie vedecké mozgy 20. storočia, umožnil obrovský pokrok v chápaní ochorení ako AIDS alebo Creutzfeldtova-Jakobova choroba…“
uznanlivo napísal prestížny britský denník The Independent. Gajdušek počas šiestich návštev na pozvanie SAV rád spomínal na svoje detstvo v slovenskom prostredí. Zomrel 12. decembra 2008 v nórskom meste Tromsø.
Douglas Dean Osheroff sa narodil v roku 1945 v Aberdeene (Washington). Študoval na univerzite Caltech, v inšpiratívnom prostredí, kde prednášal nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Richard Feynman, vo vzdelávaní pokračoval na Cornellovej univerzite, kde študoval fyziku nízkych teplôt. Po nasledujúcich pätnástich rokoch v Bellových laboratóriách začal pôsobiť na Stanfordovej univerzite ako vysokoškolský učiteľ. V svojich pamätiach napísal: „Moja matka bola dcéra evanjelického pastora, jeho rodičia pochádzali z územia, ktoré je dnes Slovenskom.“ Nobelovu cenu mu udelili v roku 1996 za fyziku. Na pozvanie SAV absolvoval prednášku a besedu so študentmi Slovenskej technickej univerzity, kde pripomenul aj jednoduché vety v slovenčine, ktoré si od matky zapamätal.
Hugh David Politzer sa narodil 31. augusta 1949 v New Yorku (USA). Jeho rodičia utiekli do Anglicka z Československa v roku 1939 po druhej svetovej vojne emigrovali do USA (otec Alan/Aladár pochádzal z Bratislavy). Nobelovu cenu získal za fyziku v roku2004 spolu s Davidom Grossom z Kalifornskej univerzity a Frankom Wil-czekom z Princetonskej univerzity, zaobjav asymptotickej voľnosti v teórisilnej interakcie.
Richard Adolf Zsigmondy (* 1. apríla 1865 vo Viedni – † 23. septembra 1929 v Göttingene, Nemecko) bol známy svojím výskumom koloidov, zaktorý mu bola v roku 1925 udelená Nobelova cena za chémiu. Podieľal sa navynájdení štrbinového ultramikroskopu a rôznych membránových filtrov. Jeho otec Adolf sa narodil v Bratislave. John Charles Polanyi, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu (1986), sa narodil 23. januára 1929 v Berlíne. JehO starý otec z matkinej strany Polányi/Pollacsek/Poliaček sa narodil v Dlhej na Orave. V roku 1933 sa rodina presťahovala do Anglicka, kde získal vzdelanie. Po emigrácii v roku 1952 doKanady pôsobil na Torontskej univerzite najprv ako asistent (1957 – 1960), neskôr ako docent (1960 – 1962) a profesor (od 1962). Bol zakladajúcim členom a predsedom Kanadského výboru vedcov a učencov a bol takisto zakladajúcim členom Výboru Kráľovskej spoločnosti Kanady pre učenú slobodu, ako aj členom výboru Americkej akadémie umení a vedy pre medzinárodné bezpečnostné štúdie.
Robert Francis Furchgott (* 4. júna 1916 v Charlestone, Južná Karolína – † 19. mája 2009 v Seattli, Washington), bol biochemik. Jeho starí rodičia sa narodili v Lužanoch pri Topoľčanoch, odkiaľ pochádza aj otec Max, a matka Berta v Nitre. V roku 1998získal (spolu s Louisom Ignarrom a Feridom Muradom) Nobelovu cenu za objav signalizačných vlastností oxidu dusnatého ako látky ovplyvňujúcej nervový systém hladkého svalstva. Tento výskum viedol aj k vzniku liekuna erektilnú dysfunkciu, ktorý sa predáva pod obchodným názvom Viagra. Na pozvanie SAV Furchgott navštívil s manželkou Slovensko a zaujímal sao svojich predkov.
Imre Kertész (* 9. novembra 1929 v Budapešti – † 31. marca 2016 v Budapešti) bol spisovateľ a prekladateľ. V roku 2002 dostal Nobelovu cenu za literatúru. Starý otec Adolf Kertész (Klein) sa narodil v Liptovskom Petre. John Charles Harsányi (* 29. mája 1920 v Budapešti – † 9. augusta 2000 v Berkeley, Kalifornia) bol ekonóm, matematik a filozof. V roku 1994 získal Nobelovu cenu v jednej tretine spolu s Reinhardom Seltenom a Johnom Forbesom Nashom za priekopnícku analýzu rovnováh v teórii nekooperatívnych hier. Jeho stará mama Katherine Baderová sa narodila v Leviciach.
Celý text vyšiel v SP 5-6
Ukážka z pripravovanej knihy
