Moja poézia
Voda nevedela
či krajina
je matkou
Pod prstami
Dažďa
rástlo obilie
a pramene vychádzali
z lona hôr
Buď pozdravená
biela pena
v mori –
si mojím okrajom
Ako sa tíši more
tak utíš človeka
nech skrotnú
jeho dni
A poézia
stane sa chvíľou
čo po sebe
zanechám
Rébus
Štíhli
počerní muži
vytesaní z kameňa
vo Vatikánskych múzeách
s minulosťou
vpísanou v sebe
určujú prítomnosť
aj poskladané spomienky
Vedeli by
žene svojho srdca
rozprávať každú noc
nový príbeh?
Giuliano
Slnko
páli divo
a tieň v Koloseu
bol nemožný
Ruiny
nahradilo
rímske espresso
vytúžené stromy
chladivá oáza
a veselo striekajúca
fontána
A Giuliano –
odveká túžba
po mužovi
s príbehom
La Bocca della Verità
Ústa pravdy
tajomstvo bohov
maska z mramoru
pozostatky sv. Valentína
prídeš o ruku
Klameš?
Najhlbšiu večnosť
cítim v hrudi
zhmotnenú do slov
v slzách
prehrách
v duši
pre nebo
Pod portským slnkom
Hrdé ruže nosil
za pásom
Pýtal sa
ako nemilovať?
Drevo rozpráva
Vode
o kráse bolesti
otvorí náruč
pokušenia
aj milosti
a v duši zostáva
svetlo
Ticho v Ríme
Bez mapy
kráčala som
k stromom
a hľadala
ticho v dave
altánok s kávou
pri Fontáne di Trevi
Kamenné postavy
Mužov
kládli mi
čudné otázky
a zostala som
s vlastnou
minulosťou
Do neba vedie toľko ciest…
Na Piazza Spagna
stretávam ľudí
na schodoch
v tieni budov
Takto bude v nebi?
Bez politiky a zbraní
len s hudbou
s davom
večerným morom
s mušľou pri uchu
so vzduchom
s prebudeným ránom
Rosa dei Venti
Ruža vetra
v lagúne
s usmiatym kapitánom
a darmi mora
s Bocelliho refrénmi
pri rozlúčke
s večernicou
s kamienkami na pláži
a unaveným slnkom…
Svet ako divadlo
Divadlo Svet
talentovaní majstri
s jemnou energiou
harlekýni
Danteho démoni
potulní muzikanti
s uličkami ponorenými
v tieni stavieb
nosia masky
novej identity!
