Piateho septembra vychádza ďalšie číslo Slovenských pohľadov. Najstarší literárny časopis na Slovensku a zároveň druhý najstarší literárny časopis v Európe, založil už v roku 1846 Jozef Miloslav Hurban. Po vynútenej prestávke ho v roku 1881 obnovil syn Svetozár Hurban Vajanský. Od roku 1993 ho opäť vydáva Matica slovenská v Martine, ktorá znova prevzala historickú štafetu. Číslo sa snaží skĺbiť moderný prístup a súčasne zohľadniť historickú kontinuitu periodika ako národného kultúrneho a civilizačného dedičstva.
V úvodníku s názvom Vek rozumu? sa Viera Švenková odkazujúc na mysliteľov minulosti zamýšľa nad dnešnou dobou. Silvia Hajduová nám pri 165. výročí narodenia Martina Kukučína priblíži túto silnú literárnu osobnosť slovenského realizmu. Peter Vrlík nám pripomenie trochu zabudnutého ale výrazného básnika pochádzajúceho z Liptova Júliusa Lenka. Andrijan Turan v príspevku Tekutá múza – inšpirácia či prekliatie? načrtáva smutný obraz zmarených talentov či temný zdroj tvorby výnimočných svetových literárnych osobností, ktoré podľahli závislosti od alkoholu. Jana Judinyová v beletrizovanej forme prerozpráva udalosti zo života zakladateľa slovenského moderného sochárstva Jána Koniareka. Filip Púpala v hlbšom historickom exkurze nám osvetlí problematiku slovanskej bohoslužby z čias Veľkej Moravy a s akými nástrahami sa stretávala misia sv. Cyrila a Metoda. Tento rok si pripomíname 80. výročie ukončenia najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách – druhej svetovej vojny. Aj v tomto čísle pokračujeme so sériou príspevkov lokalizovaných k tomuto obdobiu. Lukáš Perný nám vyrozpráva osudy Ladislava Novomeského a Vladimíra Mináča „medzi vojnou, Povstaním, koncentrákmi a nastolením mieru“. Ďalší príspevok viažuci sa k druhej svetovej vojne z pera Petra Cabadaja nám predstaví osudy dvoch mladých ľudí, ktorí padli v Povstaní Evžena Karvaša a Vladimíra Blahovca. Martin Vladik pre nás priniesol rozhovor s prozaičkou, prekladateľkou, redaktorkou a publicistkou Vierou Švenkovou. Ukážku zo zahraničnej prozaickej tvorby pre nás pripravil Radovan Brenkus prekladom poľského autora Kazimierza Przerwu-Tetmajera. Etela Farkašová vo svojej úvahe nad knihou od Dalimíra Hajka sa zamýšľa nad problematikou recenzovania kníh. V Pohľadoch nechýbajú ani ukážky z poézie, svoju tvorbu predstavia Brigita Lehoťanová, macedónsky básnik Tichomir Jančovski – v preklade Zvonka Taneského, Jozef Trtol a Ľubomíra Miháliková. Stály prispievateľ Dalimír Hajko nám opíše výnimočného slovenského historika filozofie Jána Bodnára. Rubriky Sedem viet o siedmich knihách sa pre toto číslo zhostil Alexander Halvoník. Nechýba ani recenzná rubrika na knihy od slovenských autorov, konkrétne na tituly Pamäť národa, kde kolektív autorov pod vedením Pavla Maduru sonduje dejiny Matice slovenskej so zameraním na najnovšie obdobie, Dejiny a reflexie slovenského centra P.E.N., Svet fantázie od Andrey Krnáčovej, Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989 a dolnozemský prvok V tom Petrovci je… od Samuela Jankoviča. V zápisníku Dagmar Jordová prináša reportáž z bienále 19. ročníka International Architecture Exhibition v Benátkach a Ladislav Volko spomína na Ľuda Vavru. Nechýbajú ani pravidelné rubriky ako je Literárny antikvariát od Miloša Ferka, (v tomto čísle o stredovekom spisovateľovi Oldřichovi z Etzenbachu) a pohľad na literatúru Spoza Moravy od Iva Pospíšila či Pripomíname si, ktorú pre Pohľady zostavuje Štefan Haviar. Výtvarný sprievod čísla je zložený z fotografických prác Brigity Lehoťanovej.
