Ľudovít Štúr je asi najkomplexnejšou osobnosťou slovenských dejín. Spája sa v ňom spisovateľ, historik, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politika a geopolitik. Štúrovo dielo Slovanstvo a svet budúcnosti je najvýznamnejším a uceleným slovenským pohľadom na miesto Slovenska a Slovanstva na geopolitickej mape sveta.
Aktuálnosť diela je fascinujúca s ohľadom na súčasnú tridsaťročnú samostatnosť Slovenskej republiky, ktorá je súčasťou Európskej únie, a teda Západu a geopiliticky novotvoriaceho sa mnohopolárneho sveta. Spomínané dielo považujem za explicitne racionalistické, a nie romantické, ako sa zväčša hodnotí, a to z dôvodov nadčasovosti vzťahových peripetií nielen slovanských národov a štátov medzi sebou, ale aj s geopoliticky vplyvným Západom, čo je aj dnes vysoko aktuálne presne tak, ako bolo v časoch života Ľudovíta Štúra. Analogickými ťažkosťami bytia slovanského sveta si prechádzala aj Matica slovenská už od svojho vzniku pred úctyhodnými stošesťdesiatimi rokmi v rakúskej monarchii, neprajúcej nielen slovenskému národu, ale aj ostatným slovanským bratom. Po oficiálne uznanej kodifikácii slovenského jazyka v roku 1844 Ľudovítom Štúrom bol vznik Matice slovenskej roku 1863 ďalším krokom na ceste k budúcim štátotvorným ašpiráciám Slovákov. Rád by som sa preto v tomto príspevku venoval niektorým súčasným globálnym výzvam týkajúcim sa aj slovanského sveta, Slovenska a v neposlednom rade Matice slovenskej ako ochrankyni kolektívnej pamäti slovenského národa.
Západ – slovanský svet
Čo znamená civilizačný západ pre Slovanov? Po studenej vojne a nástupe demokracie a slobody si mnohé národy bývalého socialistického bloku nasadili ružové okuliare a Západ vnímali na základe jeho kinematografie, modernej hudobnej scény, kultúry, bohatstva a výkladných skríň. Vidina ekonomickej zmeny a možnosti rýchleho zbohatnutia v kapitalistickom systéme, ktorý sa nám otvoril, pridávala Západu punc magickej príťažlivosti a vo východných (a teda aj slovanských) národoch, naopak, evokovala komplex zaostalosti a neplnohodnotnosti. Každý rok hľadáme podľa amerického vzoru nejakú rýchlo zapadajúcu „superstar“ a uchádzame sa bezmyšlienkovite o eurofondy a rôzne finančné balíky, plniac pritom nové a nové cudzie podmienky. Štúrovo videnie Západu a jeho individualistických hodnôt bezbrehej slobody indivídua vykresľuje farbistý citát o „emancipánoch a emancipovaných ženách (a všelijakej hávede), čo trávia celé dni v krčmách bez práce, topiac sa v pôžitkoch. Prívrženci emancipácie sa množia každý deň a vôbec ničím sa nezaoberajú tak horlivo ako zriaďovaním a rozširovaním príjemných a dobre zariadených verejných domov a miest na zábavu“ (Ľ. Štúr, 2016).
Najfrekventovanejším heslom Západu je sloboda. Parafrázujúc Štúra, nižšie vrstvy, skandujúc slovo sloboda, majú na mysli chlieb a vládnuce vrstvy heslom sloboda, myslia na moc, rozkoše a pôžitky. Kresťanstvo je na Západe ideovo a počtom veriacich zdecimované, pretože hlása prísne sebaobetovanie, ktoré je späté aj s chápaním rodiny. Ľ. Štúr a slovanofili majú podobné nazeranie na rodinu, ktorá má podľa nich v živote Slovanov hlboký význam a v nej nachádza človek uspokojenie a spolupatričnosť.
„U žiadneho národa, okrem Slovanov, nieto takej rozvinutej poézie ospevujúcej a oslavujúcej rodinný život. Rozšírená rodina pre Slovana je jeho občina; to je jeho silná aj slabá stránka. Vnútri netrpela žobrákov, ale starala sa o každého odkázaného a chorého podobne ako v rodine, ktorá sa stará o svojich členov; nehnuteľný majetok patril nie jednotlivcom, ale občine ako predstaviteľke všetkých členov“ (Štúr, 2016).
Z geopolitického hľadiska je rodina základom pre demografický, ekonomický, politický a duchovný rozmer národa, ktorých sila určuje geopolitické postavenie štátu v medzinárodných vzťahoch. So Štúrovým pesimizmom z 19. storočia vo vzťahu k Západu súhlasí aj americký geopolitik, bývalý poradca viacerých amerických prezidentov a zahraničnopolitický stratég Zbigniew Brzezinski. Niet pochýb, že z ekonomické‑ho aspektu patrí víťazstvo v studenej vojne Spojeným štátom, čo potvrdil svojím výrokom aj Z. Brzezinski (1993), podľa ktorého USA majú povinnosť zo svojho geopolitického víťazstva vyťažiť toľko, koľko sa len dá. Na druhej strane však pomenoval aj budúce možné problémy USA ako vedúcej svetovej mocnosti, ktoré sa na Západe ukazovali už počas studenej vojny. Tie po tridsiatich rokoch a bez našich ružových okuliarov, ktorým už nebráni vo výhľade železná opona, narástli do obrovských rozmerov a stali sa neprehliadnuteľnými. Z. Brzezinski charakterizoval v svojej práci Bez kontroly (1993) dvadsať okruhov megaproblémov USA, ktoré majú mimoriadne negatívny dosah na úlohu Spojených štátov ako jedinej globálnej veľmoci:
- zadlženosť USA – tá už v roku 1992 bola na úrovni 4 triliónov USD a dnes je na úrovni 100 % HDP, čo do budúcna predstavuje potenciálne deštruktívne bremeno,
- obchodný deficit – núti USA stále si požičiavať, to robí z USA jedného z najväčších dlžníkov na svete, čím ohrozuje kľúčové výrobné odvetvia a prispieva k obrovskému rastu nezamestnanosti,
- nízke úspory a investície – z dôvodu vysokého tlaku na spotrebu,
- konkurenčná neschopnosť priemyslu,
- pomalý rast produktivity práce,
- neadekvátnosť zdravotnej starostlivosti – desiatky miliónov Američanov nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti,
- nízka úroveň stredného školstva – produkuje nekvalitne vzdelanú mládež a jej výsledkom je vyše 23 miliónov negramotných dospelých Američanov,
- zhoršovanie sociálnej infraštruktúry a zvýšený úpadok miest – chudobné štvrte sú porovnateľné s mestami krajín tretieho sveta, chýbajú kvalitné cesty, evidentná je nedostatočnosť kanalizačných systémov a vodných nádrží, chamtivosť bohatej vrstvy,
- parazitná posadnutosť právnymi spormi – náklady na súdne procesy pohlcujú 3 % HDP USA a majú nevyčísliteľne zlý dosah na podnikateľskú sféru,
- prehlbujúci sa problém rasového súžitia a problém chudoby – 35,7 miliónov Američanov žije na hranici biedy, z toho každý tretí je černoch, zvýšená zločinnosť a násilie – najvyššia miera vrážd na svete, čo je podporované aj tzv. americkou televíznou kultúrou,
- rozšírenie hromadnej narkomanskej subkultúry, prenášanie sociálnej beznádeje z generácie na generáciu – problém veľkej chudoby,
- neviazaná sexuálna voľnosť spôsobuje rozširovanie chorôb, masová propagácia morálnej skazenosti vo vizuálnych médiách – pod rúškom zábavy sa propaguje sex a násilie na prilákanie divákov,
- úpadok občianskeho uvedomenia – od občana sa nežiada nijaká forma služby alebo obete v mene štátu,
- vznik potenciálne rozvratnej mnohokultúrnosti – hrozí balkanizácia multietnickej a multikultúrnej Ameriky,
- postupné zablokovanie politického systému – odcudzenie politickej moci občanom, korupcia,
- rastúci a všadeprítomný pocit duchovnej prázdnoty – existujúce cirkvi nie sú schopné bojovať proti kultúrnym útokom, ktoré vyzdvihujú nemravnosť. Uvedených dvadsať bodov menoval Z. Brzezinski už v roku 1992, bezprostredne po konci studenej vojny, a identifikoval v nich vážne riziká, dôsledkom ktorých dôjde k strate atraktivity amerického systému.
Celý článok v 11-12 / 2023
