Bulharská poetka, spisovateľka a kritička Roza Bojanova (1953) je autorkou dvadsiatich kníh poézie a publicistiky. Debutovala v roku 1984 zbierkou Záhadná voda, ktorá získala národnú Cenu Vladimira Baševa, no literárna kritika ocenila aj jej ďalšie zbierky poézie. Poetkine básne preložili do angličtiny, nemčiny, ukrajinčiny, gréčtiny, ruštiny, turečtiny, poľštiny, chorvátčiny a rumunčiny. Zbierky básní Poetry Honey či Reverse gravity vyvolali medzinárodný ohlas. Roza Bojanova je tvorkyňou literárneho štúdia pre mladé talenty Bulharska Mythical birds v Burgase, kde žije a pracuje. Patrí k zakladateľom Festivalu slovanských umelcov a medzinárodnej literárnej súťaže mladých Umením proti drogám, predsedníčkou združenia Obce spisovateľov v Burgase a členkou Medzinárodnej literárnej akadémie Orient-Occident.
Muž z námestia
Pozoruje holuby
pri náletoch na omrviny
zo svojho úkrytu
do ktorého sa schoval
pred bleskami
a možno na
niekoho tam čaká
kto mu naplní vrecká
prederavené osamením.
Tam za domami
v úzkej uličke kde sa schádzajú
dievčenské tajomstvá
o ktorých nikto netuší
Premýšľa ako ujsť z námestia
nikým nespozorovaný
vrátiť sa k vlastnej voľnosti
prenasledovaný kamenným piedestálom
nikým nevypočutý
z prehreškov a chýb
keď z kalendára dní
neozve sa už potlesk
všetkých tých fanúšikov
s kvetmi pre nahú dušu
od toho najväčšieho umelca
vlastníka certifikátu!
Citová autobiografia
Tkané z lásky ako biela košeľa
je moje narodenie podobné ruži.
Ocitla som sa medzi tŕňmi a mäkkými prstami
tradičnej výchovy.
Šikovní záhradníci ponáhľali sa
zostrihať moje najodvážnejšie výhonky –
upnuté k priateľstvám k slobodnému vianiu.
Zlodeji nešetrili drsnými dotykmi
kmásali ma z vôní z lupeňov z farieb
nenechali ani kvapku rosy na stonkách
zasypanú krokmi zbytočnými gestami z návratov
rozplakal sa aj asfalt nad premárnenou červeňou
len láska a urazená noc si všimli
ako sa ku mne skláňa príroda.
x x x
(K. Kovačevovovej)
„Spojené so všetkým…“
Zdá sa mi že som život premárnila
pri sude plnom slaných olív
a sladkého medu.
Každý videl ten nevkus
a nevšimol si či dokážem
prešívať vzorce myslenia.
Vtedy ak si so mnou
keď sa mi pod jazykom
topia slová
a drkocem zubami od strachu.
Nezriekaj sa ma
bolo by to priskoro
pre tvoj i môj smútok.
Som paňou južných morí
a kilometre sú len mačky ktoré
mi mravčia pri nohách.
Som stvorená z vášne
utekajúcej pred starnutím.
A čo mi môže opäť sľúbiť láska?
Cestu otáčajúcu sa okolo zemskej osi
z hrozna ma naučila odpíjať energiu
zo slnka – malátnieť v jemnosti
z vetra – vchádzať si hlbšie do svedomia
neviem vzdychať a plakať pre minulosť.
Nikto ma nepozýva k mileneckému vzťahu
okrem domova ktorý som opustila…
Znaky
Príde čas v ktorom si uvedomíš
že sa ti míňa život
akoby ťa opúšťal najmilší človek
skôr ako mu dáš deti
a doma ukryješ sa za
návraty.
Otázky na teba zaútočia
spoza chrbta.
Ako sa im ubrániš?
Verše ti
drsným jazykom hladného psa
doškrabú dlane
v nalistovaných stránkach
číha riešenie
za neviditeľné hranice pokojne kráča
zmysel pozemských vecí
poznáš dôvody aj vážnosť následkov
o tom že si raz hore a zas dolu.
.
múdrosť mlčí. Má vlastnú svätožiaru
Krátia sa cesty. Zmenšujú západy slnka.
Zo stôp za pätami
vidíš kým si aká si bola
a nie si…
Noc dlhšia ako jeden život
Stále som v rozpakoch
neviem si vysvetliť tajomstvá
ktoré rozdeľovali našu rozdielnosť
približovali telá
k dvom pravdám.
Pri nárazoch nežností
boli sme ako deti
s primrznutými nosmi o sklo
nevedeli sme čo vpíšeme do mrazu.
Prečo sa všetko zrúcalo
ako starý dom
zariadený spomienkami
s vyrúbaným stromom na ktorý
sme chceli uviazať hojdačku
pre nádej.
2
Odišiel básnik
zanechal schránku tela
do prázdnej vŕby po ňom
nasťahovali sa mravce
a suché otázniky.
Slová – nevďačné deti
obrátili sa proti nemu!
Ďaleko za nimi
ochrnul duch –
palica sa mu stala zrakom
ukazuje cestu…
Básnik sa ku mne vracia.
Jeho príchod je nocou
dlhšou ako život.
Ukladá sa tíchne
pri nohách poézie
Z bulharčiny preložila Hana Košková
