VYŠLO SRBSKO-SLOVENSKÉ ČÍSLO SLOVENSKÝCH POHĽADOV

SPOLUPRÁCA SO SRBSKOU KULTÚRNOU OBCOU PRINÁŠA ĎALŠIE PLODY

Kultúrna spolupráca slovanských národov má dlhú tradíciu siahajúcu už do začiatkov ich národnoemancipačných pohybov. Všetky etniká a národnosti západných a južných Slovanov boli stáročia pod nadvládou iných národov: Nemcov, Maďarov či Turkov.Srbom sa podarilo vymaniť z osmanského područia v druhej polovici 19. storočia, aj to len časti územia. Slováci museli trpieť národnostný útlak, až kým veľká vojna nerozmetala habsburský žalár národov.

Túžba po slobode si razila cestičku len pomaly a opatrne. Slovanské národy sa v neľahkých časoch usilovali byť na kultúrnom poli jeden druhému oporou a inšpiráciou. Veď práve vznik Matice srbskej v roku 1826 bol impulzom a žiarivým príkladom pre matice iných podrobených národov. Prvá historicky zaznamenaná myšlienka, ktorá zachytáva túžbu po vzniku Matice slovenskej, patrí Pavlovi Jozefovi Šafárikovi v liste z 19. júla 1827 adresovanom Jánovi Kollárovi, kde argumentuje práve pozitívnym príkladom Matice srbskej.

Osudy Srbov a Slovákov sú v mnohom podobné. Spája nás viac ako prináležitosť k jednému z európskych etnických kmeňov, spájajú nás slzy a žiaľ dlhých stáročí neslobody, útlaku, straty najbližších aj svojvôľa mocností v moderných dejinách. Srbi (rovnako ako my) si hľadali miesto a uznanie ako kultúrny národ v nepriaznivých podmienkach. Srbsko je krásna krajina s otvorenými a pohostinnými ľuďmi, ktorá má čo ponúknuť európskej literatúre aj svetu už od čias prvého koncipovania moderného srbského jazyka Vukom Stefanovićom Karadžićom. Práve je ho tvorba, známa aj naším národným buditeľom, rozšírila kultúrne povedomie o Srbsku v dobovej Európe.

Nová generácia spisovateľov, ktorá si osvojila Karadžićovu jazykovú kodifikáciu (patrili k nej Branko Radičević alebo Đuro Daničić; druhý uvedený ešte mierne upravil Karadžičov pravopis), svojou tvorbou upevnila význam a hodnotu srbskej kultúry. K význačným autorom romantickej literatúry v Srbsku a Čiernej Hore sa začleňovali aj Petar Petrović Njegoš či Jovan Jovanocić Zmaj, ktorých tvorbu môžeme nájsť v obnovených Slovenských pohľadoch z čias vedenia Vajanským a Škultétym. Práve Srbi a Slováci boli najhorlivejšími zástancami myšlienok panslavizmu, všeslovanskej vzájomnosti či slavianofilstva. Spomedzi autorov 19. storočia spomeňme aspoň Svetozara Markovića, Petara Kočića, Borislava Stankovića či Branislava Nušića. V 20. storočí sa s nástupom moderny stretávame s menami Gustáva Matoša, Pavleho Popovića, Jovana Skerlića či Sima Pandurovića. Táto generácia tvorí „zlatý vek srbskej literatúry“. So vznikom spoločného samostatného juhoslovanského štátu v otvorenejších podmienkach medzivojnového období ich literatúra reflektovala všetky dobové trendy (surrealizmus, expresionizmus a iné), nasávala a reflektovala moderné smery v domácom aj širšom európskom priestore. Spomeňme mená Oskar Davičo, Marko Ristić, Aleksandar Vučo či Dušan Matić… V povojnovej tvorbe nie je možné nespomenúť úspech juhoslovanskej (srbskej) literatúry v podobe ocenenia Iva Andrića Nobelovou cenou z roku 1961 za celoživotný prínos predovšetkým za román Most na Drine. Kniha je rozprávaním o kolektívnom živote a vedomí mestečka a jeho obyvateľov v časoch od tureckej nadvlády až do konca rakúsko–horskej správy. Jednotlivé príbehy spája vyšehradský most na Drine, stará a jedinečná stavba slúžiaca ľuďom ako symbol trvalosti a nemennosti.

Diktát socialistického realizmu bol v juhoslovanských pomeroch miernejší ako v našej literatúre. Medzi najvýznamnejšie osobnosti modernej srbskej literatúry môžeme zaradiť okrem spomenutých Iva Andrića, básnika Miloša Crnjanského alebo Branka Ćopića, známeho autora románov. Mnohí ďalší srbskí spisovatelia sa vracali k historickej téme národnooslobodzovacieho boja, v ktorého radoch strávili svetodejné roky. Išlo napríklad o Dobricu Ćosića – neskorší prezident Juhoslávie, Mihaila Lalića, Skendera Kulenovića či Mešu Selimovića. Medzi predstaviteľmi srbskej postmoderny vynikol predovšetkým Milorad Pavić s románom Chazarský slovník. Vysoko hodnotený na tomto poli je aj román Radoslava Petkoviča Osud a komentáre ocenený niekoľkými prestížnymi literárnymi cenami.

Srbská literatúra nie je neznáma slovenskému čitateľovi. Je pevnou súčasťou v súkolesí európskej a svetovej kultúry. Matica slovenská vyvíja iniciatívy na posilnenie vzájomných vzťahov s vedeckými a umeleckými obcami v zahraničí a dlhoročne buduje mosty so spriaznenými slovanskými národmi. Medzi najvýraznejšie dotyky v tomto smere patria kongresy slovanských matíc. Naša národná inštitúcia organizovala štyri z nich; prvý a druhý v rokoch 2007 a 2013 aj štvrtý a piaty v rokoch 2019 a 2023. Posledné dve podujatia sa konali v rozšírenom formáte s prizvaním aj „nematičných“ kultúrnych, vzdelávacích a spoločenských inštitúcií a organizácií. Práve na poslednom (piatom) kongrese sa nám dostalo vrúcneho pozvania od predsedu Matice srbskej Dragana Stanića na pracovnú návštevu k našim juhoslovanským kolegom.

V polovici novembra minulého roka sme v Novom Sade nadviazali hlbšie kontakty a predostreli vôľu na širšiu spoluprácu. Milé pracovné prijatie nás čakalo mimo zmienenej Matice srbskej aj v rozšírenom formáte v Matici slovenskej v Srbsku a v Belehrade sme rokovali s kolegami zo Združenia spisovateľov Srbska. Jedným z prvých hmatateľných výsledkov je číslo Slovenských pohľadov venované srbským autorom. Svoju tvorbu a prácu na nasledujúcich stránkach prezentujú viacerí významní predstavitelia ich kultúrnej obce. Veríme, že je to len začiatok hlbšej a dlhodobej spolupráce.

Príspevky srbských autorov preložila Zdenka Valent Belić

Číslo, ako aj predplatné na SP si možno objednať tu: https://matica.sk/objednajte-si-slovenske-pohlady/?fbclid=IwAR2cUNQPKSXEF92xRNme-a2WkfL7RrlEI2tLJjk38nj0vzGVGpq2fWo8Cb4

OBSAH

Radoslav Žgrada: Spolupráca so srbskou kultúrnou obcou prináša ďalšie plody

Selimir Radulović: Brat starca Zosimu

Dragan Stanić Матица српска: Literárne časopisy dlhého neprerušeného trvania: The Yale Review a Letopis Matice srbskej

Zdenka Valentová-Belićová: Rozmach moderného románu a pád moderného človeka alebo Jazvy a požehnania Miloša Crnjanského a

Blagoje Baković: Básne

Milan Micić: Nespavosť

Nenad Šaponja: Básne

Jelena Marićevićová-Balaćová: Mliečna ryža, Džingischánov vnuk

Igor Mirović: Básne

Zdenka Valentová-Belićová: Možnosti prekladu románu Nevesta hôľ od Františka Švantnera podľa predlohy jazyka románu Nišči od Vidosava Stevanovića

Perica Milutin: Narodenie

Franja Petrinović: Konečne

Boško Suvajdžić: Básne

Đorđe Pisarev: Listy z Nového Jeruzalema

Radovan Vlahović: Básne

Nataša Bundalo Mikić: Básne

Ivan Negrišorac: Básne

Zoran Đerić: Poézia a paralelné svety

Vladimir Pištalo: Alegórie

Snežana Savkićová: Nezmrákanie

Július Lomenčík: Jazyková výchova ‒ prostriedok upevňovania národnej identity u dospievajúcej generácie

Emancipačný proces a kulturológia (Rozhovor s literárnym vedcom

a kritikom, estetikom, esejistom, kulturológom, germanistom a prekladateľom profesorom Vincentom Šabíkom) – zhováral sa Lukáš Perný

Peter Mráz: Podjavorinská na prahu slovenskej moderny

Viktorija Nadoľskaja: Taras Ševšenko ako hlavná postava vo formovaní ukrajinskej kultúry

Alexander Halvoník: Sedem viet o siedmich knihách

RECENZIE

Marzanna Bogumiła Kielarová: Pokrvný strom (Dalimir Hajko),

Hana Košková: Žuvačkový strom (Zlata Matláková),

Lukáš Perný a kol.: Samuel Jurkovič. Stopäťdesiat rokov života večného (Marián Klenko),

Ilya Kaminski: Hluchá republika (Ivan Dobroč),

Pavol Parenička: Vlastenecky motivovaná občianska lyrika ako poetická forma kritického myslenia (na príklade romanticko-mesianistickej poézie Petra Kellnera-Záboja Hostinského) (Jozef Tatár),

Gregor Papuček: Memoáre alias Pamäti rodáka starobylej dedinky Pleš (dnes Mlynky) (Patrik Šenkár),

Ondrej Barič: Finančné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou (Jaroslav Chovanec)

ZÁPISNÍK

Martin Jurčo: Na rozlúčku s Ľubou Šajdovou,

Lukáš Perný Správy z matičného života. Matica v medzinárodnom kontexte, ale aj v regiónoch,

Miloš Ferko: Literárny antikvariát (Aleksandrs Čaks),

Ladislav Volko: Patril k zakladateľom Filmu a divadla. Zomrel Aleš Fuchs (1932 – 2024),

Ivo Pospíšil: Spoza Moravy – preložila Ingrid Skalická,

Bohumír Bachratý: Svetlom a písmom nás pozýva a oslovuje Brigita Lehoťanová,

Milan Lechan: Lecháreň

Facebook
Twitter
Telegram
Email

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

Súvisiace články

Poézia MICHAL ŠIMON HRADSKÝ

TRPEZLIVOSŤ Rozoznať tento šum čo prídekeď stromy zhodia sneh a ťažobuRozoznať radosť z každej chvíles úsmevom čakať v tichu na novúKým v tónoch mora rozkolíšeloďku

Čítaj viac