Je pre mňa cťou prihovoriť sa čitateľom druhého najstaršieho literárneho časopisu v Európe z pozície ministerky kultúry Slovenskej republiky. Hneď v úvode chcem vyjadriť obrovské poďakovanie všetkým, čo stoja za každým jedným vydaním Slovenských pohľadov. Považujem totiž za veľký úspech, že tento časopis prežil aj hektické obdobie minulých vlád, keď všetko národné, vlastenecké a tradičné bolo zaznávané a s obľubou zosmiešňované. Snahy o likvidáciu Slovenských pohľadov boli veľké, no našťastie neboli úspešné. Aj napriek tomu, že úsporné opatrenia si vyžiadali zmenu periodicity na dvojmesačník, som rada, že ten tlak zvládli a stále ich tu máme.
Už z mojich úvodných slov vyplýva, že som do funkcie nastúpila v neľahkých časoch a každý jeden krok, opatrenie či zmena sú pod drobnohľadom, ako ešte nikdy v histórii. Vlna negatívnych reakcií, ktorú vyvolalo moje otvorené vyjadrenie, že z verejných peňazí už nebudeme podporovať podujatia LGBTI+ komunity, zdá sa, nemá mantinely. A tak sa vyskytujú urážky, osočovanie, vyhrážky a osobné útoky. Očividne sú to štandardné metódy ľudí, pre ktorých je také konanie súčasťou ich DNA. Istá skupina ľudí totiž prehliada fakt, že na Slovensku boli demokra-
tické parlamentné voľby, ktorých výsledkom je zmena. Občania sa veľmi jasne vyjadrili, že im je národné a sociálne myslenie bližšie než progresívny liberalizmus. Vložili do nás dôveru, a ja urobím všetko pre to, aby som ich nesklamala. Plne sa stotožňujem s tým, že kultúra je svet tých najrozmanitejších možností, to však neznamená, že niečo také vznešené je absolútne bez hraníc. Kultúra je identitou národa a sexuálna orientácia kohokoľvek ju nijakým spôsobom nekreuje ani neidentifikuje. Práve naopak, okliešťuje jej možnosti rozdeľovaním spoločnosti na tých, čo sú „za“, a tých, ktorí sú „proti“. A tých, čo to tolerujú, no zároveň sú proti podpore LGBTI+ agendy, je nemálo. Nepatria síce ku kričiacej väčšine, neplnia námestia, no rovnako vnímajú svet okolo. Veľmi si preto vážim každé jedno podporné stanovisko, ktoré možno nezaznieva z mikrofónov na námestiach, ale má svoj význam. Dovolím si citovať katolíckeho kňaza, ktorý mi napísal: „Chcem sa poďakovať pani ministerke za to, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky už nebude podporovať LGBTI hnutie. Myslím si, že je oveľa viac ľudí, ktorí ju pod-
porujú, než tých, ktorí podpisujú petíciu na jej odstúpenie. Držte sa Boha a Boh podrží Vás! Z môjho pohľadu bolo teda k tejto téme už povedané úplne všetko.“
Prejdem k prioritám v oblasti kultúry, ktoré sme si zadefinovali v Programovom vyhlásení vlády SR. Pre čitateľov Slovenských pohľadov je najdôležitejším zákonom plánovaná reforma Matice slovenskej. Po navýšení jej rozpočtu o 500 000 eur chceme pre našu najstaršiu národnú ustanovizeň pripraviť všetky legislatívne podmienky tak, aby mohla ešte lepšie využívať svoj potenciál. Ako som už spomínala, veľmi oceňujem, že to matičiari počas náročného obdobia pod liberálnym vedením ministerstva nevzdali a plnili svoje poslanie naďalej, ako najlepšie vedeli. Zmenou zákona im však chcem dopomôcť, aby mohli v oblasti svojej činnosti pracovať skutočne naplno, ešte lepšie ako doteraz. Chcem zdô-
razniť, že zásadné rozhodnutia určite nepripravíme takpovediac od stola a bez diskusie s odborníkmi. Výziev, ktoré sú pred nami, je však oveľa viac. Rezort sme našli v zlom stave, a to sú fakty. Viac o našich plánoch a prioritách napovedia aj výsledky, ktoré máme za sebou za prvých sto dní. Či sa to liberálno-progresívnym „hlasom ľudu“ páči, alebo nie, faktom je, že problémov, ktoré sme museli riešiť, bolo enormne veľa, a to od finančných cez organizačné až po personálne.
Ako príklad uvediem Pamiatkový úrad SR, kde sme museli nájsť riešenie, aby o prácu neprišlo štyridsať odborných pracovníkov. Rovnako sme museli nájsť peniaze na dofinancovanie miezd v Slovenskej filharmónii. Naša konkrétna pomoc smeruje aj do Umeleckého súboru Lúčnica, ktorému sme odsúhlasili projekt komplexnej rekonštrukcie ich priestorov v Hurbanových kasárňach. Prehodnotili sme viacero dotačných projektov, medzi ktoré patrí napríklad dotačná schéma 5 „Mediálna výchova a boj proti dezinformáciám“, kde sme sa rozhodli peniaze pôvodne určené na tento účel presunúť na dokončenie strechy historickej budovy Reduty. Takisto sme nad rámec pôvodne rozpočtovaných peňazí podporili Divadlo Nová scéna, Národné divadlo Košice, Národné osvetové centrum a Slovenské národné divadlo. Jednoducho povedané, pracujeme tak, aby po nás zostali reálne výsledky, a nie iba prázdne slová. Intenzívne pracujeme aj na projektoch obnovy Spišského hradu, objektov ľudovej architektúry v Múzeu slovenskej dediny v Martine a ďalších kultúrnych pamiatok v správe Slovenského národného múzea. Kultúrne dedičstvo je z nášho konzervatívneho pohľadu niečo, čo si zaslúži adekvátnu pozornosť. Komplexnej rekonštrukcie sa dočká aj prvá budova Matice slovenskej v Martine, pamätník Kalište, Dom Majstra Pavla v Levoči, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Múzeum SNP v Banskej Bystrici.
Tieto významné pamätihodnosti obnovíme vďaka európskym fondom, kde sme revidovali Národný projekt Obnova národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu ako prvú etapu implementácie európskych fondov. Náležitý význam prikladáme prípravám celonárodných osláv sviatku sv. Cyrila a Metoda na Devíne, zvrchovanosti Slovenskej republiky a osobitne ústredným oslavám 80. výročia Slovenského národného povstania. V oblasti legislatívy chceme určite zmeniť systém fungovania verejnoprávnych fondov, kde je naším zámerom zefektívniť a stransparentniť ich fungovanie. Z môjho pohľadu je neprípustné, aby v roku 80. výročia Slovenského národného povstania nemohol pre nízku finančnú podporu vzniknúť film o hrdinovi Jánovi Golianovi, no film a filmová séria o vrahovi Černákovi získali spolu viac ako 500 000 eur. Do týchto zmien sa púšťame napriek tomu, že preto čelíme osobným útokom a kritike tých, ktorých sa zmeny nepochybne dotknú a skončí sa im dotačný raj. No a v neposlednom rade intenzívne pracujeme na vytvorení modelu štátnej kultúrnej politiky. Takej, ktorá nebude len pre vyvolené skupinky umelcov a združení pôsobiacich v kultúre, ale pre širokú kultúrnu obec, nevynímajúc slovenských spisovateľov, výtvarníkov, hudobníkov, tanečníkov, dizajnérov, hercov či producentov.
Martina Šimkovičová, ministerka kultúry Slovenskej republiky v úvodník Slovenských pohľadov 5-6
