Slovenské pohľady patria k výnimočným počinom, ktoré nám v rámci kultúrno-politického dedičstva zanechali štúrovci. Slováci často bez uvedomenia si tejto zásadnej skutočnosti dnes žijú dávny štúrovský sen moderného národa so svojbytnou kultúrou, vlastným jazykom a šúverenou štátnosťou v nepokojnej strednej Európe. Možno konštatovať, že si to mnohokrát neuvedomujú ani tí, ktorí sa pokladajú za slovenskú elitu. Nakoľko si bežný občan Slovenskej republiky uvedomuje dedičstvo tretej vlny národného obrodenia, je ešte vážnejšou otázkou…
Matica slovenská napokon od roku 2022 urobila kus práce pri zachovaní odkazu tejto mimoriadne organizovanej skupiny slovenských intelektuálov, a rok 2025, rok výročia narodenia Ľudovít Štúra, môže byť ideálnou príležitosťou pre zavŕšenie týchto aktivít. Cesta k slovenskej štátnosti má korene hlboko v našich starobylých dejinách, súčasne je poznačená pádmi a premenlivými víťazstvami i so železnou pravidelnosťou sa meniacimi režimami, ktoré nám na Slovensku vládli. Ale vždy – a to treba zdôrazniť – je zviazaná s neutíchajúcou túžbou Slovákov usporiadať si život podľa vlastnej vôle a dosiahnuť slobodné bytie pre pomyselnú rodinu slovenského národa.
Viditeľnejšia a dobovo aktuálnejšia časť slovenskej štátotvornej cesty sa kľukatí dejinami posledných dvesto rokov. Lemujú ju veľké i menšie míľniky života, no práve štúrovský má oproti ostatným silnejšiu rezonanciu v kolektívnej historickej pamäti. Ak k nemu pristúpime, zjavia sa nám mená odhodlaných a vzdelaných národovcov, ktorí toľko urobili pre slovenskú slobodu. V tomto ohľade je toto pokolenie oprávnené pomenovania po Štúrovi ako jej vedúcej osobnosti. Práve v tomto roku uplynie 210 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra – skutočného giganta svojej doby.
Kodifikátor slovenského spisovného jazyka založeného na kultúrnej stredoslovenčine (1843/1844), ideológ, spisovateľ, politik, filozof, historik, jazykovedec, básnik, publicista, redaktor a pedagóg, hlavný organizátor Slovenského povstania v rokoch 1848 a 1849, jeden z predstaviteľov prvej Slovenskej národnej rady, presvedčený Slovan, poslanec Uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 a 1848, neskôr tvrdo prenasledovaný i perzekvovaný, bol do poslednej chvíle svojho života presvedčený o víťazstve slovenskej pravdy a oslobodení svojho národa.
To všetko o ňom možno bez zaváhania napísať… Bez ohľadu na intelektuálnu výnimočnosť a vizionárstvo Ľudovíta Štúra by ani on veľa nezmohol, ak by nemal verných spolubojovníkov. Ako sme naznačili, v roku 2025 vrcholia aktivity Matice slovenskej k štúrovskej národnej generácii práve jeho výročím. Musíme však zdôrazniť, že od roku 2022 si matičiari vedeckými a inými odborno-kultúrnymi výstupmi pripomínajú dvestoročnice mnohých osobností štúrovskej generácie, ale aj ich spolupracovníkov z radov mladobernolákovcov, ktorých hlavný prúd sa narodil roku 1822, ale skupinky mladších členov mali či budú mať výročia i v rokoch 1823 – 2023 až 1829 – 2029.
Ak pomyselnému slovenskému domu dali bernolákovci pevné duchovné základy, generácia Všeslávie oporné stĺpy i slovanské idey, tak štúrovci dokončili slovenský dom, zastrešili ho a vytvorili koncept moderného Slovenska. Čerpáme aj dnes zo štúrovských snov. A to si predstavme, čo všetko museli štúrovci zorganizovať, vytrvalo brániť i neúnavne presadzovať v časoch bez mobilov, bez áut a iných moderných vymožeností. Bola to predovšetkým obrovská obeta, veď sám Štúr povedal:
„Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje.“
Štúrovci sú bezkonkurenčne najvyspelejšou, najorganizovanejšou, najvzdelanejšou, najvytrvalejšou, najodhodlanejšou, najúspešnejšou a najintelektuálnejšou i morálne najčistejšou generáciou slovenského národa. Nie sú to len vzletné slová. Skutočne dovideli ďaleko. Projekty a ciele, ktoré načrtli a usilovne realizovali, majú presah do dnešných dní. Často začínali národnú prácu s vedomím, že jej plody uvidia až ich synovia a vnuci. Mnoho z ich úsilia dalo základ našej slovenskej štátnosti, politiky, kultúry, vedy, ale aj slovenskému umeniu a celkovému občianskemu životu. Iné plány stále čakajú na zavŕšenie. V každom prípade pri analýze ich snažení môžeme smelo povedať, že žijeme v štúrovcami naprojektovanej súčasnosti. Aj keď už nie sú dávno medzi nami (a o niektorých ani nevieme, na ktorom mieste odpočívajú), išlo o vizionárov, ktorí prekonali čas, limity ľudského bytia a ideovo obsiahli obrovské obdobie pred sebou. Štúrovci sú skutoční premožitelia času… Nie náhodou sme takto s kolegom Perným pomenovali novú sériu kníh o generáciách národného obrodenia, ktorá bude vychádzať v najbližších rokoch.
Veď posúďme! Štúrovci založili v roku 1848 historicky prvú Slovenskú národnú radu ako reprezentatívny, politický, národný a vojenský orgán slovenského národa. Slovenská národná rada s mierne pozmeneným názvom ako Národná rada Slovenskej republiky existuje dodnes v podobe parlamentu samostatnej Slovenskej republiky. Nezabúdajme, že od nej sú odvodené ostatné štátne orgány.
Štúrovci vyhlásili ako prví v septembri 1848 na Myjave slovenskú „neodvislosť“, teda nezávislosť Slovenska od Uhorska, čo sa realizovalo rozpadom Uhorska v roku 1918 a oblúkom času úplne naplnilo vo forme moderného slovenského štátu vyhláseného roku 1993. Aj tu opäť zacitujem Štúra:
„Príklad jeden, ktorý je opravdivý, platí viac než tisíc rýchle zapadajúcich slov.“
Štúrovci stáli pri základoch moderného slovenského kultúrneho života i vedy vôbec. Rozhodujúcou mierou sa nakoniec podieľali i na vzniku Matice slovenskej v roku 1863 ako celonárodnej kultúrnej ustanovizni, ktorá žije dodnes. Nesmieme zabúdať, že v Matici slovenskej sa realizovali idey národného obrodenia a dodnes je jedinou žijúcou dedičkou generácií národného obrodenia, v tomto ohľade i reprezentantkou slovenskej kultúry a v svojej podstate i symbolom slovenskej slobody. Akékoľvek otvorené a skryté útoky na Maticu slovenskú boli vždy, a to bez výnimky, vedené súčasne na slovenský národ.
Netreba opomenúť, že medzi jej zakladateľov patrili popri štúrovcoch bernolákovci a predstavitelia druhej vlny. V diele pokračovala aj nastupujúca generácia mudroňovcov, ktorí bezprostredne prevzali pochodeň od štúrovcov. Práve pre toto dedičstvo a reprezentáciu spomenutých ideí zaplatila Matica slovenská na vyše štyri desaťročia životom roku 1875 – v tomto roku uplynie 150 rokov od tej smutnej udalosti. Fakľu národného pohybu neúnavne prevzala Živena, Turčianske kasíno, Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, Slovenský spevokol, Muzeálna slovenská spoločnosť…
Štúrovci položili základ aj pre vznik moderného politického života Slovákov. Žiadali rovnosť pred zákonom, suverenitu národa, odstránenie vykorisťovania, koniec feudalizmu i demokraciu. Súčasťou boli požiadavky na všeobecné a rovné volebné právo, čo dnes berieme ako samozrejmosť. Štúrovci založili prvú Slovenskú národnú stranu v roku 1871 v Martine, od ktorej sa odvíjajú všetky slovenské politické línie. Štúrovci napriek tomu, že išlo o vzdelancov vychovaných skôr v pacifizme, položili základy prvej slovenskej vojenskej tradície. Ozbrojené sily
SR i pamätný deň armády majú korene v prvom otvorenom vojenskom vystúpení hurbanovcov v meruôsmych rokoch. Práve na Myjave prvý raz zaviala hurbanovská slovenská národná trikolóra a používala sa pečať Slovenskej národnej rady.
Štúrovci teda predznamenali národné a štátne symboly. Štúrovci dali základ občianskej spoločnosti, keď ju zjednocovali v prospech národa bez ohľadu na náboženské, politické, názorové, triedne a iné postavenie s cieľom pozdvihnúť Slovákov. Nemôžeme zabudnúť na prvé moderné politické programy, ktoré požiadavkami prekonali dobu, a to na Žiadosti národa slovenského z roku 1848 a Memorandum národná slovenského z roku 1861, rodné listy politického života! Nezabúdajme, že oveľa neskôr sa do bodky realizovali.
Okrem výnimočného aktu kodifikácie slovenského jazyka položili základy slovenskej historickej vedy, literatúry, literárnej kritiky, vzniku prvých celonárodných periodík, ako sú Slovenské národné noviny, ktoré v Matice slovenskej vychádzajú podnes. Stáli (ako sme v úvode spomenuli) pri založení dnes najstaršieho kontinuálne vydávaného časopisu (druhého najstaršieho európskeho) – Slovenských pohľadov. V duchovnom rozmere zakladali Cirkevné listy o živote slovenských evanjelikov – vydávajú sa do dnešných dní. Málokto vie, že štúrovci dali meno sú-
časnému hlavnému mestu Slovenskej republiky. Počas študentských rokov v Levoči, Kežmarku, Banskej Štiavnici, Rožňave, Prešove, Jene, Halle či inde vo svete v listoch nazývali Prešporok, teda dnešnú Bratislavu, „Břetislavou“. Štúrovci ako prví inštitucionalizovali slovanskú vzájomnosť. Bolo by chybou ceniť si samostatne Slovensko bez kontinuity so vzájomnosťou medzi Slovanmi, predovšetkým geograficky nám najbližšími. Ako pripomína:
„Pozdvihnite dlho skľúčené srdcia svoje, Slovania, a s pomocou Božou odvahu naberte k činom! Jalová je však každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší zárod nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec koncov, ktorého údmi sme my spolu so všetkými os-
tatnými národmi. (…) Národ, v ktorého duši je hlboko zakorenená úcta k právam každého človeka a pre ktorého je samozrejmosťou, že všetci sú si rovní, nosí v srdci lásku k človeku a nerobí medzi ľuďmi rozdiel a navyše sa aj sám spravuje – len takýto národ môže byť úprimným, otvoreným a čestným národom.“
A ešte jeden citát:
„V kmeni našom musíme byť Slovania, v národe našom ľudia: to je slávne, požehnané, to je vysoké určenie naše slovanské!“
Ľudovít Štúr stál pri organizácii prvého Slovanského zjazdu v Prahe v roku 1848 Práve slovanská vzájomnosť zohrala veľkú úlohu pri rozpade rakúsko-uhorskej monarchie a v roku 1918 pri vzniku česko-slovenského štátu a Juhoslávie.
A to štúrovci začali svoje veľkolepé projekty v časoch, keď Slovensko nemalo vlastnú samosprávu alebo štátny dištrikt, a vôbec nie administratívne hranice. Boli sme na rovnakej štartovacej čiare s inými malými slovanskými národmi, ako sú Lužickí Srbi, Moravania či Rusíni, no so spomenutých iba Slováci dosiahli zvrchovanú štátnosť…
Popri Ľudovítovi Štúrovi prináša rok 2025 i dvojsté výročie narodenia statočných slovenských bojovníkov z meruôsmych rokov – spomeňme aspoň večne mladých hrdinov Viliama Šuleka a Juraja Langsfelda. Na pozadí týchto výročí máme svätú povinnosť i dnes udržať a aktualizovať
veľkolepé dedičstvo štúrovcov a predovšetkým rozvíjať Slovenskú republiku, za ktorú toľko obetovali národné generácie. Na záver výstižný Štúrov citát:
„Kto si nevyvolil znášať príkoria na obranu spravodlivosti, ten nepoznal jej svätosť.“
JUDr. Marián Gešper, PhD.
